Sortiment

Do Afriky s deťmi - praktické rady - časť 2.

4. 5. 2021 | Rady a tipy | Martin Šíl | Doba čítanie: 8 minút
Nájdené v magazíne (0)
Nájdené v slovníku pojmov (0)
Bohužiaľ, na zadané hľadanie sme nič nenašli.

 Bára za súmraku nad riekou Olifants vyzerá, či uvidí alebo neuvidí pijúcich slonov.

Do ktorých krajín je dobré ísť s deťmi

My máme skúsenosti s južnými krajinami. Juhoafrická republika, Namíbia a Svazijsko sú krajiny, v ktorých nenarazíte na problém. Poskytujú presne ten servis, ktorý s deťmi oceníte. V tamojších veľkých parkoch (Kruger, Etosha, Hlane a podobne) strávite pohodové dny bez strachu, že by sa niečo pokazilo. Do Botswany je to s otáznikom, pretože tamojší parky bývajú veľmi rustikálne. Presnejšie povedané kempingy v parkoch. Ale aj tam by sa určite našiel kemp, kde by sa s deťmi táborilo v pohode. Zambii a Zimbabwe neviem. V prípade Zimbabwe ide o to, že kempy bývajú veľmi zanedbané a neudržiavané. A navyše prechod pozemnej hranice - najmä z JAR - je tortura. Naposledy to bolo päť a pol hodiny dohadovania, front a nepekných strkaníc.

 Občas sa stane, že vás zvieratá úplne obklopia. Bývajú to tie najkrajšie okamihy a je úplne jedno, či ste uprostred stáda impal, byvolov alebo slonov.

Nech deti hovoria

Vo väčšine afrických krajín sa hovorí anglicky. Skúste deti presvedčiť, aby hovorili. Stačí jednoduché slová. Pozdraviť, poďakovať. S tamojšími ľuďmi to robí divy. Keď sa deti zbaví počiatočnej nesmelosti, rozhodne na tom zarobia. Všetci ich budú milovať. A navyše si uvedomia, že to, čo do nich v škole hustia, má naozaj zmysel. A to je to najlepšie, čo môžu zistiť.

K tomu jeden dodatok. Budete si musieť zvyknúť na nezvyčajný africký prízvuk a výslovnosť. Trvalo mi dlho, než som prestal mať problémy rozumieť ľuďom na ulici či trhovisku. V telefóne mám problémy dodnes. Mnoho tamojších ľudí sa učí angličtinu v škole ako my. Je to vlastne ich druhý jazyk, takže mnohokrát nerozumejú ani Afričania. Býva to sranda. Je to taký kolorit afrických ciest. Spolu s pohodovým tempom pri všetkom, čo robia. To spoznáte, až tam budete.

 Rozprávať sa s ľuďmi je vždy zaujímavé. Keď sa deti nehanbia, môžu si nájsť aj kamaráta. Trebárs vo Svazijsku (teraz po nove eSwatini) v parku Hlane.

Očkovanie

Žiadny rodič nechce vystavovať svoje dieťa zbytočnému riziku, ale nemá cenu do detí trhať pätnásť vakcín. Najmä pri cestách s deťmi platí, že neprídu do situácií, v ktorých by sa mohli nakaziť. Jedlo im budete variť vy z potravín, ktoré nakúpite v obchode. A keď nie, budete jesť v reštauráciách. Vodu si budete kupovať vo fľašiach alebo bareloch. Takže brušný týfus alebo cholera je utópia.

My sme deti očkovali len na tetanus (tie, ktoré neboli) a žltačku, už neviem aké písmeno.

V prípade malárie musím opakovať svoje slová z iného článku. Tá sa vyskytuje v podstate vo všetkých afrických krajinách. Dokonca aj v púštnej Namíbii sa nájdu oblasti s výskytom malárie. Proti tejto chorobe sa neočkuje. Profylaxia sa užíva vo forme tabletiek. Predpíše vám ich každý lekár. Ich užívanie je dosť individuálna záležitosť. Niekto vedľajšie účinky má, niekto nie. Zažil som deti, ktoré boli úplne v pohode, aj dospelých tri týždne v depresii. Ako hovorím, individuálna voľba.

 Pretože ste v Afrike, môže sa stať, že sa zamestnanci kempu dohovorí a urobia pre vás malé divadielko. Zatancujú a zaspievajú. Je to príjemné a pekné, pretože to robia normálni ľudia iným normálnym ľuďom. A my si s nimi dokonca zaspievali jednu africkú pesničku. Moc pekná chvíľka to vtedy bola.

Nuda v aute

Je to jedno z nebezpečenstva, ktoré číhajú na malých afrických cestovateľov. V dnešnej digitálne-dotykovej dobe možno ľahko riešiť. Niekedy sa skrátka nevyhneme dlhým prejazdom. Afrika je rozľahlá, a keď chceme prejsť z jedného biotopu do druhého, skrátka to chvíľu trvá. Pre tieto cesty sa dobre hodí chytrý telefón s rozprávkou alebo hrou. Inak ale telefóny skôr škodia. Rozptyľujú od toho, čo je dôležité. Prírody okolo a všetkého toho, čo sa dá v Afrike zažiť. Takže je vlastne dobre, že vo väčšine prakov nie je wi-fi. Akonáhle sa niekde objaví, naplno sa prejaví závislosť dnešných detí a pubescentov na on-line svete. Škoda preškoda. Ale ako som povedal, v parkoch zhusta wifi nebýva a dátový roaming je drahý.

Osvedčilo sa nám tiež pozrieť obchodíky v kempoch. Mávajú tam moc pekné pracovné listy a zošity na vyplňovanie, lúštenie a vyfarbovanie. Aj keď sú v angličtine, väčšinu vecí decká pochopia alebo im to najdôležitejšie preložíte. A hneď je o zábavu viac. A keď na rad prídu karty a prší, nie je pre nudu miesto

Praktické rady

Buďte pomalí. Africké tempo je úplne odlišné od toho nášho. My sme vysokooktanoví. Rýchlo, rýchlo, všetko musí byť teraz a rýchlo. Afričania to vidia inak. Snažia sa urobiť veci dobre, a to predsa chvíľu zaberie. Tak sa prosím nerozčuľujte, že neskladajú veci do košíkov v obchode dosť rýchlo, že čašník nie je rýchlejší brat blesku. Skôr si s nimi porozprávajte, zasmejte a uvidíte, že vám to pomalé tempo nakoniec prirastie k srdcu.

Pri cestovaní s deťmi sa obzvlášť hodí trocha riadu. Varenie im príde vhod. Veľké parky majú v kempoch variče, je ale prezieravé viezť si svoj. Praktickejší je na "napichovaciu" bombičku, sú lepšie k zohnaniu než bomby so závitom.

Elektrina je k dispozícii ako na campsitoch, tak v kuchynkách a sprchách. Zásuvky sú britské. Redukciu sa asi neoplatí voziť z Čiech, pretože často nepasujú (aj tie drahé). V parkoch aj v supermarketoch sa dajú kúpiť lacné a padnúce kusy. Na campsitoch bývajú niekedy ešte jedny menšie zásuvky urobené pre predlžovací kábel prívesov. Tieto redukcie sú trochu drahšie, ale oplatí sa jednu mať, pretože veľká skupina rodín má veľa elektrických vecí. Najmä s rodinou sa potom hodí menič do auta. Zo zásuvky zapaľovača urobí 240 voltov na nabitie treba notebooku, tabletu či pripojenie predlžovacieho kábla s niekoľkými nabíjačkami. Vozím ho vždy, či s rodinou, alebo sám.

A základ všetkého - kvalitný zatvárak s otváračmi a vývrtkou. A však lyžica. Nôž a lyžica - čo chcieť viac....

Autor článku
Martin Šíl
Miluje táborenie a cestovanie Afrikou, kam jazdia už skoro dvadsať rokov. Zvláštne láskou je pre neho Kalahari, ktorá mu učarovala už pri prvej ceste. V roku 2011 preložil knihu křováckých legiend Príbehy južnej Afriky. V rokoch 2014 a 2016 podnikol dve expedície k africkému vodopádu Tugela Falls, vďaka ktorý sa vodopád posunul na prvé miesto svetových tabuliek ako najvyšší vodopád na svete. V súčasnosti pracuje na dokumente o zabudnutom českom cestovateľovi a filmári Johnovi Ladislavovi brómu, ktorý cestoval Afrikou na sklonku koloniálnej éry.
Prejsť do magazínu
Obsah článku

Páči sa Vám článok?