Armádny generál Tomáš Sedláček bol muž, ktorý sa nenechal zlomiť nacistami a už vôbec nie komunistami. Jeho cesta životom je plná zvratov a nebezpečných situácií. Aj v tej najťažšej chvíli, keď išlo skutočne o život, si zachoval pozitívne myslenie. Zo situácií, ktoré zažil, by sa dal napísať nejeden román.
Armádny generál Tomáš Sedláček. Autor: Hynek Moravec – Fotografia je vlastným dielom, CC BY 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=3507892
Kto bol Tomáš Sedláček?
Tomáš Sedláček bol predovšetkým vojak, vlastenec a človek s dobrým, ale nezlomným srdcom. Z jeho prežitého života by sa mohol inšpirovať nejeden románopisec a pravdepodobne by mal veľký úspech. Je až na neuverenie, koľko toho za svoj život generál Sedláček stihol, hoci jeho život pripomínal hojdačku. Chvíľu hore, chvíľu dole…
Detstvo a mladosť
Tomáš Sedláček sa narodil 8. januára 1918 vo Viedni, do rodiny vojenského dôstojníka a bol najmladší z celkom štyroch súrodencov. Maturoval v roku 1935 a čoskoro nastúpil na vojenskú prezenčnú službu. Jeho srdce ho ťahalo k vojsku, a tak niet divu, že absolvoval kurz pre dôstojníkov v Litoměřiciach, ktorý si doplnil v roku 1937 na Vojenskej akadémii v Hraniciach. Po kariérnom rebríčku postupoval veľmi rýchlo. Už v roku 1938 slúžil ako poručík delostrelectva a bol menovaný samostatným veliteľom delostreleckej batérie pri 104 plukoch v Hradci Králové. Zreteľný a rýchly kariérny rast v armáde naznačuje, že Tomáš Sedláček mal vysoko cenené schopnosti, ktoré v neskoršom živote dokázal zužitkovať, čo odráža tú skutočnosť, že vojenskú akadémiu dokončil ako jeden z najlepších z ročníka.
Nemecká okupácia
Nemecká okupácia znamenala koniec československej armády a tým pádom koniec pôsobenia Tomáša Sedláčka. Nakoniec bol pridelený ako cenový referent do Jilemnice, čo žiadneho vojaka nemôže nikdy uspokojiť.
Jeho srdce ho ťahalo späť k armáde. Ako správny vlastenec sa chcel podieľať na boji proti nacizmu a prispieť tak k oslobodeniu Československa. Vedel dobre, že v zahraničí sa formujú oddiely, ktoré boli tvorené emigrantmi. Rozhodol sa teda v roku 1940 odísť do Francúzska takzvanou balkánskou cestou, čo znamenalo cestu cez Slovensko, Maďarsko, Juhosláviu, Grécko, Turecko a Bejrůt. Do Francúzska dorazil na jar nadpísaného roku a bol pridelený 1. československej pešej divízii vo Francúzsku.
Boje počas druhej svetovej vojny
Po neslávnej porážke Francúzska utiekol do Veľkej Británie, kde nastúpil do Československej zmiešanej brigády. Absolvoval niekoľko vojenských kurzov, vrátane kurzu pre parašutistov. V Británii slúžil až do leta 1944 pri delostreleckých jednotkách československej a britskej armády. Odtiaľ bol prevelený do Sovietskeho zväzu. Účastnil sa bojov na Dukle ako náčelník štábu delostrelectva 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády.
Dňa 7. októbra 1944 odletel na pomoc Slovenskému národnému povstaniu a neskôr sa skrýval v oblasti Nízkych Tatier. Vo februári 1945 prešiel front.
Povojnová doba
Po oslobodení Československa bol Sedláček povýšený do hodnosti majora delostrelectva a nastúpil ako profesor bojovej zdatnosti na Vojenskú akadémiu v Hraniciach. Svoju náklonnosť k armáde spečatil tým, že sa rozhodol doplniť si vzdelanie a v rokoch 1946 – 1948 absolvoval Vysokú školu vojnovú v Prahe. Následne pôsobil v štábe 11. pešej divízie v Plzni, odkiaľ odišiel roku 1949, aby do roku 1951 prednášal tylové zabezpečenie na bývalej vojnovej škole.
Zatknutie
Vo februári 1951 bol Tomáš Sedláček v rámci vykonštruovanej protištátnej skupine Irena zatknutý a mučený v tzv. hradčianskom Domčeku. Mučením vylúčené priznanie malo dokazovať, že sa Sedláček dopustil špionáže a velezrady a v roku 1952 bol poslaný do väzenia na doživotie. Trestu smrti sa tak vyhol len o kúsok. Prešiel si väznicami Pankrác, Valdice, Mírov a Leopoldov. Od roku 1953 až do svojho prepustenia v roku 1960 bol väzňom v uránovej bane Bytíz na Příbramsku.
Po svojom prepustení v roku 1960 pracoval najprv na robotníckych pozíciách a následne ako projektant. Do dôchodku odišiel až v roku 1973.
Rehabilitácia
Svojej plnej rehabilitácie sa dočkal až po páde komunizmu v roku 1989. Najprv sa stal predsedom revíznej komisie Konfederácie politických väzňov, následne predsedom Československej obce legionárskej a pracoval v ústrednej rehabilitačnej komisii pri MNO.
Povýšenie
Do hodnosti generálporučíka bol povýšený v roku 1999, potom najvyššej vojenskej hodnosti armádneho generála sa dočkal 14. novembra 2008.
Zomrel 27. augusta 2012 vo veku 94 rokov.
- Ondřej Krotil
- Bádateľ a autor knihy kriminalistickej otázniky je rodák z Podkrkonoší. Jeho najväčším koníčkom sú záhady, história, kriminalistika, ale nevyhýba sa ani iným odborom. V súčasnosti pracuje na prípadoch nevyriešených vrážd, podivných samovrážd, únosov alebo i záhadných zmiznutí. Predtým spolupracoval s televíziami TV Prima a Zoznam TV ako autor investigatívnych reportáží v reláciách Jozefa Klímu. Svoje znalosti sa snaží zúročiť predovšetkým na literárnom poli.
Prejsť do magazínu