Či už si hory prezeráte na fotografiách alebo naživo z údolia, určite nám dáte za pravdu, že takmer nikdy nevyzerajú nebezpečne. Naopak nás do nich lákajú čistý vzduch, vyhliadka krásnych výhľadov, modré nebo, zelené údolia a nádherná, panensky nepoškvrnená krajina. Lenže počasie priamo v kopcoch je zradné a môže sa každú minútu premeniť. Trochu ako noc a deň na rovníku. Ale s o niečo väčšou pravdepodobnosťou, že z tejto situácie nevyjdete živí a zdraví.
Hory v mnohých z nás podnecujú túžbu zbaliť sa ideálne ešte dnes a s batohom na chrbte vyraziť na cestu. Lenže práve v horách viac ako inde platí, že šťastie praje pripraveným. Tí, ktorí sa tam hore odvážia bez prípravy, môžu svoju nerozvážnosť odniesť prinajlepšom zdravím, v najhoršom prípade aj životom.
Prvým predpokladom cesty na vrchol je fyzická zdatnosť, ale okrem toho musíte byť odolní aj mentálne. To vlastne predovšetkým. V ohrození zo seba totiž lepšie vybičujete zdanlivo chýbajúce fyzické sily ako tie psychické. Ako prežiť v horách, to je každopádne komplexná téma, ktorá je ďaleko nad rámec tohto článku. Ale základy sa tu dozvedieť môžete.
Ako definovať hory
Hory sú geologické útvary, ktoré tvoria krajinu a prevyšujú nižší georeliéf. Jednoducho povedané, hory sa vyskytujú tam, kde v krajine stúpa nadmorská výška. Už od chvíle, čo sa naučíme hovoriť, ich bezpečne spoznáme. Ale predtým, než s nimi získame prvú reálnu skúsenosť, mali by sme vedieť, čo od nich očakávať.
Hory sa dajú definovať aj náhlymi zmenami podnebných podmienok. Zrazu prejdete zo skaly na sneh, z až subtropickej klímy do zimy a zo slnečného do rozbúreného počasia. Preto je vhodné mať výbavu do hôr v porovnaní s pohybom v nížinách vždy trochu naddimenzovanú.
Riziká, ktoré nám hrozia v horách
Predtým, než sa vydáme do hôr, mali by sme si byť vedomí rizík, ktoré nám tam hrozia. Prvým pravidlom je - pokiaľ možno sa na cestu nevydávať sólo. Vždy je lepšie, keď má kto poskytnúť alebo zavolať pomoc, pokiaľ sa jednému z vás niečo stane. Samozrejme sme všetci počuli o prípadoch navzájom prepojených lezcov, keď jednému pošmykla noha a strhol so sebou druhého do hlbín, ale také nešťastné náhody sú zriedkavé a drvivá väčšina situácií v horách sa skrátka lepšie rieši v dvoch ako v jednom.
Prvým rizikom, ktoré vám môže v horách hroziť, je nestabilný terén. Smrteľné nebezpečenstvo môže tam hore spôsobovať iba fakt, že na nejakom strmom svahu či zamrznutom povrchu stratíte pôdu pod nohami. Musíte byť pripravení aj na silné poryvy vetra a keď si pri nejakom prechode nie ste istí, že ho zvládnete, radšej predpokladajte, že nie.
Nebezpečenstvo očakávajte aj všade tam, kde to vyzerá, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí. A pokiaľ sa vydávate na niekoľkodennú túru, rozhodne sa vyhnite pohybu v noci. Ušetrený čas za to nestojí. Naopak, radšej si ešte za svetla vyhľadajte vhodné miesto pre bivak a „ubytujte sa“. V našich česko-slovenských podmienkach však zase tak často bivakovať nemusíte, keď si dobre rozvrhnete trasu. Pokojne si raz za pár nocí dovoľte horskú chatu, penzión alebo aspoň kemp.
Čo sa týka nebezpečenstva, určite je potrebné nepodceňovať vrtkavé počasie, ktoré sa v horách vyskytuje rozhodne častejšie ako v nížinách. Pokojný vánok sa razom môže zmeniť vo víchrici, biele mráčiky zase v snehovou búrku, slnečné počasie na daždivé. Aj na tieto eventuality musíte mať (samozrejme podľa konkrétneho obdobia v roku) pripravené príslušné vybavenie.
Ľad a lavíny
Od jesene do jari v horách číha minimálne jedno ďalšie nebezpečenstvo, ktoré v nížinách rozhodne nehrozí. Týmto nebezpečenstvom sú lavíny. Biele vrcholky hôr sú síce zospodu krásne, ale pokiaľ mäsu snehu máte priamo nad sebou, radšej budete chcieť čo najrýchlejšie zmiznúť.
Lavíny môžu byť spustené pokojne len obyčajným hlukom, ale k ich pohybu môžu prispievať aj ďalšie faktory, ako je štruktúra snehu („ideálne“ nový sneh na zľadovatenom podklade) a okolitá teplota (hlavne, keď prichádza obleva).
Pred lavínami sa bráňte preventívne. To znamená, že do rizikových oblastí ani nechoďte. Rizikové oblasti sú tie s vysokým sklonom alebo konvexným tvarom a taktiež oblasti s čerstvo napadaným snehom. Štruktúru snehu môžete ľahko zistiť tým, že si doňho napríklad turistickou palicou „vyvŕtate“ sondu. Pokiaľ si ale nie ste istí, ako s výsledkami svojho miniprieskumu naložiť, radšej sa danej oblasti oblúkom vyhnite. Aj keby ste si mali zájsť.
V ranných hodinách sa vyhnite tiež príliš slnečným oblastiam. Slnko zvyšuje teplotu okolia a tým vytvára nebezpečne topiacu sa vrchnú vrstvu snehu. Pokiaľ je to možné, pohybujte sa v čo možno najviac nepravidelnom teréne. V takom prípade je chôdza síce náročnejšia, ale je tu aj menšia pravdepodobnosť zosuvu snehu. To isté platí pre zalesnené územia. Aj keď aj tu určitá úroveň nebezpečenstva existuje.
Keď sa na vás valí lavína
Čo ale robiť, keď už sa na vás lavína valí? Snažte sa čo najskôr zmiznúť jej z cesty - a to nie tak, že pred ňou budete utekať dole, ale vyberte si jednu zo strán a snažte sa dôjsť čo najviac na kraj, kým vás lavína zasiahne. Ak budete mať šťastie, vyhnete sa jej úplne. V opačnom prípade vás pravdepodobne nezasiahne hlavný prúd valiaceho sa snehu, a tak budete mať väčšiu šancu na prežitie ako uprostred lavíny.
V rizikových oblastiach je vhodné mať pri sebe lavínový vyhľadávač alebo pípák, vďaka ktorému vás má horská služba šancu nájsť rýchlejšie, než sa pod masou snehu udusíte.
A čo trhliny?
Ďalším rizikom, ktoré na nás v horách číha, sú trhliny. To nie je až toľko prípad českých pohorí. Ale skrátka a všeobecne je trhlina definovaná ako prirodzený otvor v ľadovci. Otvorené trhliny sú síce nebezpečné, ale v teréne si ich relatívne ľahko všimnete. Horšie sú trhliny prekryté tenkým ľadovým mostom. Pokiaľ si nie ste istí terénom, na ktorý vstupujete, radšej oblasť obíďte alebo sa vráťte do bezpečia nížin a údolí.
Pokiaľ už do trhliny spadnete a nedokážete sa sami vyškriabať hore ani nemáte lano, nepanikárte. Ak máte v oblasti mobilný signál, máte vyhrané. Stačí zdieľať polohu s niekým zdola. Ako sme si ale už povedali, je lepšie sa na cestu vydávať minimálne vo dvojici. A aj tak je vhodnejšie dať niekomu dole vedieť o svojej plánovanej trase. Akonáhle sa prestanete aspoň raz za deň ozývať a váš telefón zostáva hluchý, je to pre človeka dole signál, že má zalarmovať horskú službu.
Ak vás v trhline čaká noc, potom si tam dole skúste zohnať aspoň trochu dreva na rozloženie ohňa. Samozrejme za predpokladu, že nehrozí, že tým roztopíte sneh a zavalí vás lavína. Trhliny majú oproti otvorenej pláni aspoň jednu výhodu - menej v nich fúka. Preto fungujú ako taký prirodzený bivak (o tom, ako si postaviť bivak v prírode, sme si u nás už písali aj). Okrem starostlivosti o svoje základné potreby, ako je jedlo a spanie, sa pokúste mimo trhlinu vyhodiť kus farebnej látky, ideálne pripevnenej ku konáru alebo turistickej palici, aby vám ju v noci neodfúklo. Kontrastná tkanina môže pomôcť horskej službe pri vašom rýchlejšom vypátraní.
Bivakovanie
Bivakovanie je v podstate núdzové prespanie v improvizovanom prístrešku. V horách sa vám môže hodiť viac ako kdekoľvek inde. Prístrešok budujte tak, aby bol čo najviac nenápadný a pokiaľ možno vybudovaný z prírodných materiálov, ktoré nájdete okolo. S rastúcou nadmorskou výškou budú postupne miznúť možnosti ako konáre, tráva a čečina a čím ďalej tým viac sa budete musieť začať spoliehať na kamene, prípadne sneh.
O bivakovaní v prírode si u nás môžete viac prečítať tu.
Záver
Hory sú určite krásne, ale čím ďalej a na čím dlhšiu dobu sa vydávate, tým špecifickejšie vybavenie by ste si so sebou mali vziať a tým viac preventívnych opatrení by ste mali urobiť, než sa vôbec vydáte na cestu. Základom je dať vedieť niekomu dole, kam sa vydávate. A vziať si so sebou minimálne jedného kamaráta, ktorému dôverujete. Hore si so sebou vezmite vybavenú lekárničku a škatuľku poslednej záchrany, ale aj potreby pre založenie ohňa. Práve možnosť byť v kritickej situácii v aspoň improvizovanom teple a suchu je pre prežitie zásadná.
- Pavel Kreuziger
- Pavel sa k nášmu tímu dostal vďaka dlhoročnému písaniu o čomkoľvek. Témy ako outdoor a survival ho ale baví viac ako doterajšie zameranie. Prírodu miluje už od detských táborov, od ktorých plynulo prešiel k puťákom a trampským výstupom. Po rokoch následného sedenia pri počítači usúdil, že v teple kancelárie sa z neho chlap nestane, a začal sa vracať ku koreňom. A tiež má rád psy.
Prejsť do magazínu