Francúzska tajná agentka Louisa Marie Jeanne Henriette de Bettignies bola počas prvej svetovej vojny nasadená na sledovanie Nemcov pod britským menom Alice. Posmrtne bola vyznamenaná Krížom Čestnej légie (Croix de guerre 1914-1918) a Britskou vojenskou medailou a bola menovaná dôstojníkom Rádu britského impéria.
Louise Marie Jeanne Henriette de Bettignies sa narodila 15. júla 1880 a zomrela 27. septembra 1918 vo veku 38 rokov. Získala stredoškolské vzdelanie a v roku 1898 odišla do Anglicka pokračovať vo vyšších štúdiách. Po smrti svojho otca sa vrátila do Lille, kde žila jej matka. Tu tiež promovala a po štúdiách výborne ovládala anglický jazyk a mala dobrú znalosť nemčiny a taliančiny.
Francúzska špiónka Louise Marie Jeanne Henriette de Bettignies.. Portrét: H. Gott, zdroj: Wikipedia Commons
Louise vo Francúzsku pracovala ako lektorka a potom išla do talianskeho Milána do domova Giuseppe Visconti de Modrone. V roku 1911 odišla ku grófovi Mikiewskému pri Lembergu v Haliči, následne ku kniežaťu Carl Schwarzenbergovi a potom k princeznej Elvíre Bavorskej. Domov do Lille sa vrátila v roku 1914.
Počas začiatku prvej svetovej vojny Louise v rozbombardovanom Lille pomáhala so zásobovaním munície a jedla vojakom, ktorí mesto bránili. V provizórnych nemocniciach písala listy v nemčine, ktoré jej pre svoje rodiny diktovali umierajúci nemeckí vojaci.
Po obsadení Lille nemeckou armádou Louise odovzdávala správy od ľudí, ktorí tam boli uväznení, ich príbuzným a späť. Správy si písala citrónovou šťavou na spodničku. Keď dorazila do cieľa, aby boli správy viditeľné, spodničku vyžehlila a rozstrihala ju, aby jednotlivé správy mohla doručiť.
Jej múdrosťou a jazykovými schopnosťami uchvátení dôstojníci francúzskej aj anglickej spravodajskej služby, sa ju pokúsili naverbovať ako špiónku. Rozhodla sa pracovať pre Britov pod pseudonymom Alice Dubois a pomohli jej vytvoriť spravodajskú sieť o približne sto ľuďoch.
Alice Britom poskytla dôležité informácie z okupovaného Belgicka a Holandska. Táto sieť od januára do septembra roku 1915 zachránila život viac ako tisícke britských vojakov. Sieť, ktorá fungovala na západ a východ od Lille, bola tak efektívna, že bola svojimi anglickými nadriadenými nazývaná kráľovnou špiónov.
De Bettignies pašovala mužov do Anglicka, poskytovala spravodajskej službe cenné informácie a pre svojich nadriadených v Londýne pripravila mapu oblasti okolo Lille. Keď nemecká armáda nasadila novú batériu delostrelectva, jej rozviedka umožnila túto maskovanú pozíciu bombardovať Royal Flying Corps (britské vojenské vzdušné sily) do ôsmich dní.
Ďalšia príležitosť jej umožnila nahlásiť dátum a čas prejazdu cisárskeho vlaku na tajnej návšteve frontu v Lille. Dve britské lietadlá vlak bombardovali, avšak minuli svoj cieľ. Nemecké vedenie bolo prekvapené, ako Briti mohli vystihnúť túto časť frontu z takmer sedemsto míľ frontu.
Jednou z posledných správ Alice oznamovala prípravu masívneho nemeckého útoku na Verdun začiatkom roku 1916. Informácia bola odovzdaná francúzskemu veliteľovi, ktorý však tejto správe neveril.
20. októbra 1915 bola blízko Tournai zatknutá Nemcami a 16. marca v Bruseli odsúdená na trest smrti. Tento trest bol neskôr zmenený na doživotné nútené práce. Po troch rokoch väzenia 27. septembra 1918 však zomrela na následky pleurálnych abscesov, ktoré jej boli v nemocnici zle operované.
Hrob Louise Márie Jeanne Henriette de Bettignies Begraafplaats Van Saint-Amand-les-Eaux. Velvet - Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, Wikipedia Commons
Jej telo bolo repatriované 21. februára 1920. Pohreb sa konal v Lille 16. marca 1920. Pri pohrebe bola posmrtne vyznamenaná Krížom Čestnej légie, Croix de guerre 1914-1918 s palmou a Britskou vojenskou medailou a bola menovaná dôstojníkom Rádu britského impéria. Jej hrob je na cintoríne Saint-Amand-les-Eaux.
Pocty Louise de Bettignies
V Lille je pomník Louise de Bettignies, ktorý je tvorený jej sochou s kľačiacim vojakom, ktorý bozkáva jej ruku.
V jej rodisku - Rue de Bettignies (predtým Rue de Conde) v Saint-Amand-les-Eaux, bolo v roku 2008 založené malé múzeum. Veľký portrét Louise na vonkajšej strane budovy bol dokončený v roku 2021 a objekt bol premenený na centrum zdrojov venovanej emancipácii žien.
Niektoré francúzske mestá po Louise de Bettignies pomenovali ulice, školy a ďalšie stavby.
- Jana Černá
- Medzi jej najväčšie záujmy patrí cestovanie, voda, les, kempovanie, metalové festivaly, história a rekonštrukcia bitiek. A samozrejme aj písanie pre on-line magazíny a časopisy, ktorému sa venuje od roku 2010.
Prejsť do magazínu