Bavlník (Gossypium) je rod dvojkľúčnolistových rastlín z čeľade bombakovitých, s veľkými žltými, neskôr purpurovými kvetmi a kapsulami. Najkvalitnejšiu bavlnu dáva Bavlník srstnatý, ktorý sa pestuje ako jednoročný, niekedy ako dvojletý ker. Tento ker dosahuje výšku 1,5 - 3 m. Na keri vyrastajú kapsule, v ktorých sú semená, z ktorých vyrastajú vlákna bavlny.
Kapsula dosahuje veľkosti vlašského orecha. Po dozretí kapsula praskne a uvoľní sa z nej chumáčiky bavlny, ktoré sa zbierajú ručne alebo pomocou kombajnov. Po dozretí sa musí z bavlny odstrániť semená. Potom sa triedi podľa dĺžky získaných vlákien. Veľmi krátke vlákna sa používajú v hrubších priadzach, papieri alebo ako vstupná surovina regenerovaného hodvábu.
Bavlna patrí medzi najdôležitejšie a najstaršie textilné suroviny. Číňania poznali bavlník už 2500 rokov pr. n. l. Zemou, z ktorej sa bavlník rozšíril do sveta, je však pravdepodobne India. Niekedy v 16. storočí ho Arabi priviezli na Sicílii a na juh Pyrenejského polostrova. Španielia ho neskôr priviezli do Mexika. Spočiatku sa bavlna používala iba na odevy bohatých Aztékov. Vo vojnových časoch sa z bavlny vyrábala prešívaná látka, ktorá nadchla Španielov. Nahrádzali ju nepohodlné drôtené košele, pretože silná látka dokonca lepšie zachytávala šípy.
Začiatkom šestnásteho storočia začali aztéčtí obchodníci vyvážať bavlnené látky do štátov Severnej Ameriky, samo pestovanie bavlníka sa do dnešných Spojených štátov dostalo až v sedemnástom storočí z britských Antíl. Európsky textilný trh ovládali po dlhú dobu vlna a ľan. V roku 1764 bol v Anglicku vynájdený stroj na pradenie, ktorý odštartoval nástup bavlny ako konkurencie vlny na miestnom trhu. V roku 1785 vzniká prvá mechanická dielňa na výrobu bavlnených látok. Začiatkom 20. storočia sa z bavlny vyrábalo 80% všetkých látok používaných vo svete. Dnes predstavuje 50% všetkých tkanín, vlna tvorí iba 4% svetového trhu s textilom.
Bavlna je vlákno semenného pôvodu. Po odkvitnutí bavlník vytvára plody - tobolky, ktoré dosahujú veľkosti vlašského orecha. Kapsula obsahuje semená pokryté jemným páperím - bavlnenými vláknami. Pri dozrievaní kapsule praskajú a uvoľní sa z nich chumáčiky bavlny, ktoré sa zbierajú ručne alebo pomocou kombajnov. Po zbere sa oddeľujú vlákna od semien na odzrňovacích strojoch. Potom sa triedi podľa dĺžky získaných vlákien. Veľmi krátke vlákna sa používajú v hrubších priadzach, papieri alebo ako vstupná surovina regenerovaného hodvábu. Farba vlákien býva biela, môžu mať žltkastý, ružovkastý, hnedastý aj iný nádych.