Dôležité dáta: Evakuácia obce Obilić

Pôvod konfliktu

Dňa 17. marca 1999 našli pri rieke Ibar telá dvoch utopených detí albánskeho pôvodu. Tretie dieťa bolo v tom čase nezvestné. Albánci z ich smrti začali obviňovať Srbov, ktorí podľa nich na deti poštvali psa. Nasledovala vlna násilia, ktoré sa snažili upokojovať policajti a vojaci medzinárodných síl OSN a NATO.

Hlavná ulica mesta Obilić (vtedy už Kastriot či Obiliq) v roku 2009. Foto Babaroga - Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0. Wikipedia Commons.

V následných rozbrojoch prišlo o život niekoľko ľudí na albánskej aj srbskej strane, podľa vtedajších nemocničných zdrojov boli bez výnimky zastrelení. Pri stretoch bolo zranených aj jedenásť francúzskych vojakov, na ktorých zaútočil dav.

Severoatlantická aliancia vtedy za hlavných vinníkov nepokojov jednoznačne označila Albáncov a začala v oblasti posilňovať prítomnosť svojich vojakov. Veľkú časť posil tvorili vojaci Francúzska a Veľkej Británie. Podľa vtedajšieho veliteľa NATO pre juhovýchodnú Európu Gregoryho Johnsona pripomínal „vývoj násilných operácií zohratý orchester“. Ostatne podľa nemenovaného diplomata z Francúzska bolo násilie proti srbskej menšine "dobre riadené, koordinované a dojednané," čo bolo zrejmé už z toho, že súčasne vybuchlo v rôznych častiach Kosova.

Pokusom o lynčovaní zabránili Česi a Slováci

Zásadnú úlohu v konflikte hrali vojaci 2. roty česko-slovenského práporu mierových jednotiek KFOR. Konflikty Albáncov a Srbov v meste Obilić a jeho okolie dosahovali takú úroveň, že začalo reálne hroziť lynčovanie srbského obyvateľstva. Niektorí Srbi sa schovávali v pivniciach, ale komplikovanejšia bola, ako sa čoskoro ukázalo, záchrana tých, ktorí bývali v panelákoch.

Druhá rota do Obiliča prišla aj napriek tomu, že táto oblasť bola mimo pole ich pôsobnosti. Spočiatku sa jej vojaci zameriavali na evakuáciu žien a detí, pričom vďaka ich zásahu sa podarilo zachrániť celkom 140 ľudí. Medzitým prebiehalo rabovanie zo strany Albáncov a podpálenie asi 40 srbských domov, s čím však vojaci KFOR nemohli nič robiť, pretože ich úlohou bolo zabrániť násiliu a na ukončenie rabovania nemali potrebný mandát.

Krajina v okolí Obilića. Foto KastriotThaqi - Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0. Wikipedia Commons.

Veliteľom 4. česko-slovenského práporu, pod ktorý vtedy 2. rota patrila, bol podplukovník Josef Kopecký. Na zásahu sa zúčastnil napríklad aj kapitán Petr Blecha. Za zmienku však určite stojí aj meno Jána Minára, policajta pôsobiaceho v medzinárodnej správe Kosova. Minár bol postrelený do nohy pri obrane približne desiatky Srbov, ktoré tak s najväčšou pravdepodobnosťou zachránil pred lynčovaním.

Minár v sebaobrane použil slzný plyn, ale z davu niekto vystrelil a trafil ho do pravého stehna. Aj napriek tomu, že bol sám zranený, pomáhal aj v nemocnici jednej zranenej žene. Smutné je, že o žiadnom ocenení pre policajta Minára nie sú na internete dostupné žiadne informácie (ak má takéto informácie niekto zo čitateľov, neváhajte nám napísať).

Obilić pomáhal srbskej ekonomike

Mesto Obilić, pôvodne Globoderica, bolo po balkánskych vojnách v rokoch 1912 až 1913 premenované po legendárnom srbskom rytieri menom Miloš Obilić, ktorý pri bitke na Kosovom poli roku 1389 zabil otomanského sultána Murada I. (a následne v rovnakej bitke). V albánčine je mesto známe ako Obiliq (čo vzniklo transliteráciou zo srbčiny), prípadne ako Kastriot, tentoraz po albánskom národnom hrdinovi menom George Kastrioti Skanderbeg, ktorý žil v 15. storočí.

Kosovská uhoľná elektráreň pri Obilići. Foto Jon Worth - pôvodne umiestnené na Flickr pod názvom Kosovo Power Plant, Obilic, CC BY 2.0. Wikipedia Commons.

Obilić pomáhal srbskej ekonomike a dodnes je chrbticou kosovského hospodárstva kvôli tomu, že sa v jeho oblasti nachádzajú hneď tri uhoľné bane. Tie sú zdrojom generujúcim viac ako 97 % elektrickej energie Kosova. Priamo v oblasti mesta Obilić sa nachádzajú aj dve uhoľné elektrárne.

Zatiaľ čo pri sčítaní obyvateľov v roku 1981 sa tu k srbskej národnosti hlásilo 2 828 a k albánskej 3 289 z 8 769 obyvateľov, v roku 2011 už tu bolo Srbov presne nula. Ostatne rovnako ako Čiernohorcov, ktorých tu o tridsať rokov predtým bolo 466. Naopak, k albánskej národnosti sa v oblasti Obilić roku 2011 hlásilo 6 627 obyvateľov (z celkových 6 846).