Dá sa z tej rieky piť? Niekoľko tipov, ako spoznať bezpečný vodný tok

V jednom z predchádzajúcich článkovsme opisovali, kde nájsť v prírode zdroje vody a ako ju upraviť na pitnú. Hoci sme si povedali, že tečúca voda je z bakteriologického hľadiska najvhodnejšou voľbou, je potrebné brať na zreteľ, že aj priezračná voda dravej horskej riečky môže byť zdrojom črevných problémov. Poďme sa teda pozrieť, ako spoznať bezpečný vodný tok.

Pitná voda z rieky?

Hneď na začiatok je dobré si povedať, že rieka alebo potok nikdy nie je 100% bezpečný vodný zdroj. Aj keď obzvlášť rieky a potôčiky v zabudnutých častiach matičky Zeme bežne používame k priamemu pitiu, je to vždy na vlastné riziko. Kto by ale odolal chladivej priezračnej vode z alpského potôčika, nórskeho vodopádu, sibírskej rieky či krušnohorskej bystriny? Nikdy však nevieme, čo sa skrýva proti prúdu. Či tam nie je uhynutý kamzík, pole hnojené močovkou alebo stádo oviec. Tu je teda zopár tipov pre výber správneho vodného zdroja.

Voda z rieky môže byť kvalitná, ale aj nebezpečná

Čím vyššie, tým lepšie?

Pravdou je, že voda z horských riek, potôčikov alebo pramienkov stekajúcich po skalách býva vždy najkvalitnejšia a v mnohých prípadoch vhodná na okamžitú spotrebu. So stúpajúcou nadmorskou výškou ubúda aj možností znečistenia. V horských oblastiach je tiež prakticky nulová možnosť chemického znehodnotenia vody človekom. Dôležitejšie je ustrážiť si biologické faktory. Najlepšia voda tak býva nad hornou hranicou lesa, v oblastiach, kde sa intenzívne nepasie dobytok a potok alebo riečka prúdi voľne korytom cez kamene. Potoky v horských oblastiach tiež väčšinou nemajú podzemné zdroje a voda v nich pochádza výlučne z topiacich snehových polí a ľadovcov. Radšej sa ale vyvarujte dlhodobému pitiu vody priamo pri päte ľadovca. Je síce väčšinou čistá, ale silno demineralizovaná. Cenné minerálne látky totiž zbiera práve cestou do údolia cez kamene.

Voda z horských potokov je najkvalitnejšia

Podložie a dno

Bezpečnejšiu vodu získate vždy z tokov, ktoré majú kamenisté alebo piesčité dno. V takomto prostredí môžu skvele žiť ryby, ale horšie sa darí rôznym baktériám a vodným rastlinám, ktorých rozkladajúce sa časti môžu znečisťovať vodu. Pokiaľ už musíte naberať vodu z toku z bahnitým dnom, urobte to naozaj len v najvyššej núdzi.

Geografické pásmo, teplota a miestne zvyklosti

V tropickom páse platia úplne iné pravidlá pre získavanie pitnej vody z riek ako v našich končinách, alebo vyššie na severnej pologuli. Vďaka nízkym teplotám je celkom iste vhodnejším zdrojom vody niektorý z odľahlých sibírskych veľtokov než čisto sa tváriaci potôčik v Senegale, ktorý môže byť zdrojom mnohých parazitov. Ale pozor! Ani vo vysokých nadmorských výškach v Ázii neverte bezhranične nočným mrazom a kamenistému korytu. Hygienické štandardy v Nepále alebo Indii majú k našim zvyklostiam ešte veľmi ďaleko a malý potôčik v himalájskom údolí vás môže neskôr pekne potrápiť.

Najdôležitejšie zásady pre získavanie vody z riek a potokov

• Väčší nie je lepší - ak budete mať možnosť zvoliť medzi na prvý pohľad čistou riekou, alebo podobne vyzerajúcim, ale menším prítokom - zvoľte radšej prítok. Menší vodný tok je kratší a vďaka tomu sa možnosť jeho znečistenia znižuje.
• Kontrola proti prúdu - najdôležitejšia vec, ktorú musíte urobiť pred natiahnutím vody z rieky. Prejdite sa pár sto metrov proti prúdu vodného toku a všímajte si vzhľadu vody aj koryta. Kúsok nad vami môže byť zátočina plná stojatej vody a baktérií, ktorá potom len pomaly vyteká k miestu, kde si chcete naplniť fľašu. Všímajte si aj neprirodzených javov, ako je pena alebo uhynuté ryby (rybári na Bečve by mohli rozprávať).
• Výber miesta pre naberanie. Zvoľte také miesto, kde voda prúdi rýchlo, najlepšie na rovnom úseku rieky alebo potoka. Nechystajte vodu v tôňach a meandroch. V prípade väčšieho vodného toku je lepšie naberať jej kúsok od brehu, na ktorom sa hromadia usadeniny. Všímajte si tiež podozrivého zakalenia vody alebo olejnatých škvŕn na hladine.
• Kontrola života v rieke - prítomnosť rýb alebo iných živočíchov, je jedným z ukazovateľov zdravého vodného toku. Každý väčší vodný tok má prameň, horný tok, stredný tok, dolný tok a ústie. Jednotlivé časti riek sa od seba tak líšia obsahom kyslíka a živín (biologického materiálu). Logicky tak vychádza, že najkvalitnejšia voda na pitie je tam, kde žijú ryby najnáročnejšie na čistotu vody. V horných úsekoch riek, kde je veľa perejí a voda sa bohato okysličuje, tak žije pstruh alebo dúhový. O niečo nižšie sú to napríklad lipne a ostrieže. Menej nároční na čistotu vody sú naopak pleskáče, plotice, kapry a ďalšie druhy.
• Pozorujte ďalšie '' bioindikátory '' - posúdenie kvality vody sa dá určiť aj podľa tzv. Bioindikátorov. To sú rastliny alebo živočíchy, ktorí sú veľmi nároční na kvalitu vodného prostredia. Sú to napríklad niektoré druhy podeniek. Známym živočíchom indikujúcim čistotu vody je tiež náš najznámejší kôrovec - rak riečny. Nutné dodať, že tieto živočíchy signalizujú však skôr to, že voda je čistá hlavne chemicky, ale určite nie biologicky.
• Buďte nedôverčiví - ak nie ste v časovej tiesni alebo doslova neumierate smädom, berte každú rieku alebo potok ako potenciálne nebezpečnú pre priame pitie. Upravte teda vodu tak, aby vám doplnila chýbajúci vodný deficit a nespôsobila ešte väčšiu dehydratáciu vplyvom hnačky alebo vracania. A s tým súvisí aj nasledujúci bod...
• Filtrujte - v dnešnej dobe existuje veľa filtrov a prípravkov na čistenie vody, ktorými si vytvoríte dostatok pitnej vody počas pár minút. Či už sú to najrôznejšie výrobky s keramickou vložkou alebo nanovlákna (napr. Sawyer mini), cez ktoré môžete piť riečnu vodu priamo.

Pred pitím vodu z akejkoľvek rieky alebo potoka radšej prefiltrujte alebo prevarte.

Pár slov záverom

Rieky, riečky a potoky sú v prírode po podzemných vyvieroch a overených studničkách jedným z najlepších zdrojov pitnej vody. Určite vhodnejším než rybníky, kaluže alebo iná stojatá voda. Obozretnosť je ale na mieste ale aj u krištáľovo čistej riečky. Ak máte filter na vodu alebo možnosť ju prevariť, radšej to urobte.