Survivalové zručnosti Veľkej americkej krízy

Mnoho z ľudí u nás alebo priamo v USA má ešte nažive niekoho z rodiny, kto zažil Veľkú USA krízu (mal +/- 20 rokov) a jeho rodičia vtedy boli cca 50 rokov starí. Je ťažké si tento život dnes predstaviť, rovnako ako je ťažké si predstaviť svetovú vojnu, a to tým skôr, keď uvážime, že technika je vo všetkých týchto oblastiach o ďalších skoro 100 rokov ďalej.

Veľkým strašiakom modernej doby je aj to, že nemálo ľudí je prinútených žiť v mestách, kde hladné masy ľudí dlho nevydrží bez dovážania jedla. Ak sa to nevyrieši, dá sa očakávať "Zlatá horda" od každého väčšieho mesta. Ako tu bude klesať objem jedla a im skôr či neskôr dôjde, že nemajú inú možnosť, než vyraziť smer vidiek.

Veľká americká kríza bola vážny celosvetový problém, ktorý sa prejavil ako celosvetová ekonomická depresia, ktorá sa odohrala hlavne v rokoch 1930. Začala v roku 1929 a prebiehala až do konca rokov 1930.

Moderných prepperov a všetky osoby točiace sa okolo survivalu to celé samozrejme nenecháva pokojnými, pretože je to skvelý čas a príležitosť, ako sa celkovo poučiť a zlepšiť svoje zručnosti. Rozumný človek to berie ako svoju povinnosť sa z nej poučiť, pretože je len otázka času, než bude podobná ďalšia kríza.

Čo ľudia vtedy robili, aby prežili alebo len mohli ako-tak existovať? Aké zručnosti bolo lepšie vtedy mať? A čo ľudia boli nútení robiť v kríze, aby prežili?

Šetrnosť a striedmosť počas Veľkej USA krízy

Asi tá najdôležitejšia vec naučená počas Veľkej USA krízy bola hospodárnosť. Striedmosť a šetrnosť vo všetkom a všade, to bol absolútny základ. Užívanie vecí bolo normálne, ale keď niečo doslúžilo, určite sa to nevyhodilo a nekúpilo nové. Naopak, opravilo sa to a keď to nešlo, tak rozobralo na užitočné diely. Prakticky nič sa nevyhodilo.

Ľudia vtedy nemali inú možnosť ako to skrátka zvládnuť len s málom. Ale podarilo sa im tieto časy prežiť. Veci, aké dnes berieme za dané a vyhadzuje je hocikto (staré šaty, ...), boli používané opäť do plného potenciálu (roztrhanie na handry, onúce, ...).

Aj ten najmenší drobek jedla bol zjedený. A každá časť zvieraťa bola (rovnako ako u indiánov hocikde dodnes) do plného potenciálu.

Trebárs taká drobnosť ako zvyšok kečupu / horčice na dne, ktorý sa dodnes nedá vytrepať, tak ten vypláchli trochou vody a potom vytrepali komplet. A poháre použili na pitie, na rastliny a pod. Hospodárnosť nadovšetko je tu hlavné heslo dňa. A dosť možno zase čoskoro bude.

Keď sa šaty stali príliš obnosenými, tak boli zaplátané a vyspravené alebo zašité. Koľko ľudí vie dnes šiť ručne aj na stroji? Keď šaty boli naozaj nepoužiteľné, tak sa stále dané šaty použili na handry ako upchávka dverí, na vytieranie, ...

Hospodárnosť skrátka bola nutná, ak ste chceli prežiť. Neexistovalo niečo vyhodiť.

Hospodárenie na vlastných usadlostiach a farmárčenie

Farmárčenie a farmy všetkých foriem, bolo ich tu v tej dobe veľa. Teraz je na území len cca necelé 1% ľudí, ktoré udáva farmárčenie ako svoje hlavné zamestnanie.

Farmy boli opäť vtedy obrazom toho, že nič nebolo nevyužité - absolútne všetky zdroje sa využívali, čo to len išlo. Správali kravy, kurčatá, ovce, iný dobytok, ... Títo všetci boli v maximálnej možnej miere živení jedlom z farmy a nič sa opäť nezneužilo a nevyhodilo. Akýkoľvek jedlý zvyšok skončil u zvierat (staré kôrky, zvyšky ohryzkom jabĺk, zvyšky kukurice, zvyšky po kurčatách, ...), boli predhodené ošípaným. Potom sa hnoj dobytka zbieral a hnojila sa s ním ďalšia úroda.

Farmársky štýl bol vtedy čo najviac sebestačný. Záhradníčenie, ochrana a uchovanie jedla, outdoorové zručnosti, správanie zvierat, zabíjanie a správne porciovanie zveri, lov, ... Zaberalo to skrátka nespočet zručností, kedy si človek ušpinil ruky: od stavania ohrady až po pestovanie jedla a pastierstvo a logicky všetko medzi tým.

Ak ste žili na farme, ktorá nebola zadlžená, tak sa to dalo prežiť.

Aj keď miestni ľudia často neboli priamo farmármi, každý, naozaj každý, mal vtedy záhrady. Každý zaváral svoje domáce jedlo a vypestované veci, pretože musel.

Všeumelec a domáci kutil

Vyzerá to, že ďalšou dôležitou zručnosťou tejto doby je byť všeumelec, ktorý dokáže od každého remesla niečo. A v kríze to platilo stonásobne.

Dobrý kutil bol niekto, kto vedel tiež stavať a tiež niekto, kto vedel, ako opraviť naozaj všetko (asi niekoho podobného máte aj vy v blízkosti), resp. niekto, kto vie zaplátať čokoľvek alebo to znova sprevádzkovať. Pre tých bola práca vždy a všade, hoci často len dočasná (než sa opäť pokazilo niečo ďalšie). Všeumelec musel ovládnuť tesarinu, murárstvo, byť inštalatér, ...

Štát sa všeumelec, to vyžadovalo však praktické životné skúsenosti a ochotu skúšať a skúmať nepoznané. Inak než vlastnou prácou a skúšaním tieto skúsenosti človek nezískal.

Za Veľkej americkej krízy žilo cca 134 miliónov ľudí, teraz je ich trojnásobok, dá sa teda predpokladať, že pre-lovenie určitých oblastí je opäť len otázka času. Človek je totiž nepoučiteľný a zničí pokojne jediný zdroj v blízkosti. Osoby neznalé mierenia, stopovania a lovu tiež zraní svojimi vojenskými puškami (sú najlacnejšie) a takto zbytočne zabijú nevyužité mnohé jedlé zvieracie tvory.

Mechanik

Bolo potrebné opravovať často veľké poľnohospodárske stroje alebo ďalšie veci dôležité blízko - píla, mlyn, vozidlá, ... Niekto skrátka, kto má príslušné nástroje a ovláda postupy. Tiež sa často zvára, ková, brúsi, reže, piluje, lepí, ... A tiež je potrebné vedieť, ako fungujú vozidlá. Všeobecne tiež motory, pumpy, hydraulika a potrebné nástroje na to.

Zdravotník

Vždy tu boli (a opäť aj budú) tí, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť. Preto doktori, sestry a všetko okolo bude nevyhnutná súčasť akéhokoľvek ľudského spoločenstva pre ich unikátne zručnosti. Pokroky v tejto oblasti sú doslova neuveriteľné, keď je porovnáme so stavom za Veľkej americkej depresie.

Aj tak na tom bude väčšina ľudí bez elektriny a technológií dosť podobne. Vždy tu skrátka bol a bude tento dopyt medzi ľuďmi. A v čase častejších nehôd (keď každý opravuje všetko ad absurdum), tým skôr.

Ak táto oblasť niekoho zaujíma naozaj do detailu, tak bolo v tejto veci vydaných viacero kníh - napríklad séria "The Foxfire Books". To je séria jedenástich kníh (obávam sa, že iba anglicky), kde sa riešia tieto veci do skutočného detailu: ako na keramiku svojpomocne, výrobu topánok, drevené vodné píly, drevené zámky, lov či pečenie postarom. Každý diel má 300 až 400 stránok.

Ako si môžem otestovať niečo podobné na sebe?

Nie je to tak ťažké, ako by sa snáď zdalo - ako podobný experiment skúste vydržať týždeň bez TV, internetu a počítačov, smartphonu / mobilného telefónu, GPS, auta a ďalšej modernej techniky, čo doma máte.

Skúste jesť polovicu toho, čo jete teraz. To vás prinúti lepšie spracovať zvyšky jedla a zažijete si, aké to často bolo za Veľkej americkej krízy alebo za vojny. A aké to dosť možno bude, až k nejakej tej dlhodobejšej katastrofe skutočne dôjde.

Keď sa rozhliadnete doma / po dome / v stodole / v pivnici, tak beží vaše stroje najviac na elektrinu, benzín, petrolej, ...? Dá sa to nejako nahradiť a zameniť navzájom? Môžete chodiť pešo do práce? Nemáte nadváhu? Pozrite sa na fotky ľudí z tejto doby a určite si všimnete, že prakticky všetci sú chudí. Je pre to dôvod samozrejme...

Pointa je však, že keď na niečo zameriate ako jedinec alebo rodina svoju pozornosť, dá sa to zvládnuť.

Pravidlá Veľkej USA krízy by sa dali zhrnúť takto. Využi plne, čo máš pri sebe, pestuj si vlastné veci, sťahuj sa za prácou, adaptuj a diverzifikuj, poznaj dobrý nákup, keď ho uvidíš, spolkuj sa s inými a neprepadaj beznádeji! Ľudia si dnes často sťažujú, ako zlé to je, ale vždy to môže byť ešte horšie.

Ako sa bude líšiť ďalšia Veľká americká depresia od tej poslednej?

Niekto by mohol argumentovať tým, že jedna tu práve pomaly začína (a mal by pravdu). Až však nastane ďalšia Veľká americká depresia (a po nej čoskoro aj inde na svete, pretože moderné meny a trhy sú prepojené nádoby), tak je otázka, ako sa bude líšiť od tej poslednej Veľkej USA krízy?

Aktuálne (max. pár rokov staré dáta) je tu v USA 41 miliónov ľudí, ktorí dostávajú "jedálenské známky". A 14% ľudí tu žije pod oficiálnou hranicou pre chudobu (variuje podľa veľkosti a príjmu rodiny).

Národný dlh USA je aktuálne 23,128 biliónov (https://www.usdebtclock.org/), a je tu aj 104 biliónov dolárov požičaných a teraz bez ručiteľov / nezaplatených / nezaplatiteľných. V priemere je na jednu rodinu dlh 15 tisíc USD, len čo sa týka kreditných kariet. A priemerná rodina dlhuje 130 922 USD.

Podľa prieskumu miestnej správy, pod ktorou je podpísaná sekcia Federálnych rezerv, je skoro polovica Američanov neschopná zohnať 400 USD, náklad na núdzovú opravu / platbu bez toho, aby si ho museli požičať alebo niečo nepredali. Cca 30% ľudí tu má na účte nulu a 63% má menej ako 1 000 USD uložených na horšie časy. A nemalých 21% nemá absolútne žiadny účet na úspory.

Amerika už dávno nie je bohatá, naopak, tento štát sa začína topiť vo vlastných dlhoch a napriek tomu sa tu stále hociktorý snaží nasadiť fasádu luxusu a prosperity. Väčšina ľudí nevlastní nič, ale banky áno. Ale napriek tomu sú v problémoch aj banky. Súkromná organizácia známa tu ako Federal Reserve banky dotuje už od roku 2008, a to všetko sa odráža na ešte väčších celkových dlhoch.

Aj keď je väčšina Američanov trestuhodne nevedomá veľkého obrázka, jedného dňa (skôr či neskôr) im to dôjde, ale to už môže byť neskoro. Objaví sa ďalšia Veľká depresia a kolaps, kedy sa veci vrátia na svoju správnu a reálnu cenu (prepadnú na cene astronomicky) a počas toho nebude už tento balón skrátka ako finančne nafukovať. Dlhy možno platiť ďalšími dlhmi len do určitej miery.

Tento rozvleklý dôvod bol nevyhnutný, aby ste si uvedomili, že to u nás ešte nie je tak zlé a skolabovať môže kedykoľvek akýkoľvek moderný štát / ekonomika / mena, čo sa odrazí na celom svete (stále viac inštitúcií je dnes vo fáze "príliš veľkej na nenápadné zlyhanie "). A ako teda bude ďalšia Veľká USA kríza prebiehať?

Veľká americká depresia trvala okolo 10 rokov. Pritom 80% ľudí vtedy žilo na farmách a predpokladá sa, že 90-100% z nich malo gigantické zásoby jedla uložené pre celú rodinu. A to mali ešte záhrady, polia a dobytok. V roku 1935 tu bolo 127 miliónov ľudí. Teraz je tu cez 320 miliónov. Keď dnes druhá americká depresia zasiahne mestá, kde je dnes 80% populácie, tak ako to asi dopadne?

Najväčší strata pre modernú civilizáciu je bezpochyby všetko okolo prežitia, outdooru a survival. Predtým totiž ľudia jednoducho museli vedieť, ako hospodáriť, loviť, trvalo veci ukladať, ... Mnohí tiež cestovali za prácou vlakmi po celom štáte, čo je dnes tiež skôr nereálne (nemajú veľmi čo ponúknuť, pretože nežijú v prírode okrem svojej nádeničiny a na tú nie je moderný rozmaznaný človek stavaný).

Faktom je aj to, že ľudia počas tejto doby mali v sebeväčší kus morálnosti, zodpovednosti a pracovnej etiky. K tomu navyše aj oveľa väčší záber svojich zručností. A to tým viac, keď žili niekde na farme, kde je to nutnosť.

Je medzi nami nespočet ľudí, ktorí naozaj nevedia, čo je to skutočná práca, hlad a nešťastie (nikto mladý nezažil vojnu). Moderným ľuďom bolo všetko dané spoločnosťou aj rodičmi (ktorí majú sklony ratolesti skôr rozmaznávať) a celý život nezažili nič naozaj strašné, čo by im umožnilo charakterovo vyspieť. Teraz podobná sorta ľudí podvedome očakáva, že sa o nich štát postará, namiesto toho, čo by sa staral každý sám a na svoje vlastné farme ako ľudia skôr. A dosť možno sa stanú aj agresívnymi, keď nebude po ich.

Celá vec tiež skôr bola viac viditeľná - dnes sa všetko deje digitálne, čo rad podobných prípadov skryje. Za Veľkej americkej depresie, keď chcel niekto niečo, musel si pre to osobne zájsť "do okienka". Dnes navyše človek dostane pôžičku prakticky na všetko. Za Veľkej depresie ľudia nebrali toľko pôžičiek, pretože si museli veľmi dobre rozmyslieť, či si ju môžu dovoliť. Museli na ňu tiež viac šetriť a pracovať.

Dnešné rodinné farmy sú v modernej západnej spoločnosti prakticky neexistujúce v porovnaní s rokmi Veľkej depresie. Aj dnes je často rovnako rozomelie, zničí a pohltí nejaký veľký podnik v blízkosti.

Ľudia skôr mali konkrétny plán aj predstavu, ako sa starať o záhradu, aby prežili a mali dosť jedla na zimu. Dnešná malá záhradka na pár zemiakov a paradajok to naozaj nevytrhne.

Koľko ľudí dnes tiež pozná základy a je majstrami konzervovania a zavárania? Veľmi málo. A aj tí zvyčajne musia siahať po knihe alebo internetu, aby si boli istí. Keďže aktuálne v USA prebieha veľké zdanie normálnosti, pád týchto jedincov na ústa z výšky bude ešte horší, než kedy v histórii pred tým. Nemálo z nich asi skúsi šťastie mimo mesto.

Ľudia dnes nie sú vzdelaní rovnakou mierou a smerom, ako ľudia skôr. Praktické zručnosti dnes viacmenej neexistujú. Predtým ľudia mali školy viac praktické a plné praxe. Dnes často študujú veci, ktoré sú po páde k ničomu - ako tvoriť multimediálny obsah, všelijaké sociálne odbory, ...

Amerika nabrala zlý smer (rovnako ako väčšina modernej civilizácie) a dnes týmto smerom nejde pešo, ani nejde autom, ale letí raketou Elona Muska... Pád je len otázka času. Ekonomika a ľudská myseľ sa dá prznit len do určitého štádia, nakoniec sa všetko prevalí, ale len aby nebolo pre väčšinu už neskoro začať znovu.

Vďakabohu sa dnes začína v USA opäť presadzovať vďaka internetu prepping a podobní ľudia si vymieňajú na YouTube tipy (ako postaviť rocket stove, ...). Predpovedať sa to ale celé iste nedá na 100%, pretože sme dnes iní ľudia s inými zdrojmi aj zázemím. A inými znalosťami, čo sa nám môže vrátiť alebo škaredo nevyplatiť, uvidíme čoskoro...