Zelenú kométu vidíme naposledy

Hoci dnes príchod kométy vítame s nadšením, predtým to tak rozhodne nebolo. Kométy boli predtým symbolom vojen, hladomoru, chorôb a všeobecného nedostatku.

Kométu, ktorú tiež poznáme pod označením C/2022 E3 (ZTF), vidíme celkom určite naposledy, a to hneď z dvoch dôvodov. Jej obežná dráha okolo slnka trvá približne 50 000 rokov, čo teda znamená, že toto teleso bolo pozorované našimi neandertálskymi predkami, a to počas poslednej doby ľadovej. Nie je tiež vylúčené, že okolo Slnka letí táto kométa úplne naposledy. Podľa niektorých predpovedných modelov sa zdá, že sa kométa už nenachádza na obežnej dráhe, a preto okolo slnka poletí ďalej do priestoru.

Až z kraja slnečnej sústavy

Podľa doterajších analýz je zrejmé, že kométa priletí z oblasti Oortovho oblaku na samotnom kraji slnečnej sústavy. Ide o také vzdialené miesto, že astronómovia doteraz neboli schopní v tejto oblasti pozorovať konkrétne objekty.

Prečo sa jej hovorí zelená?

Zelená farba u komét nie je ničím neobvyklým. Je to spôsobené molekulami diuhlíka, ktoré sa rozpadajú pod slnečným svetlom a žiaria zelene.

Čo je to kométa?

Nebude na škodu, ak si pripomenieme niekoľko zásadných faktov, ktoré sa ku kométam viažu. Kométe sa ešte donedávna hovorilo vlasatica. Ide o relatívne malé teleso slnečnej sústavy zložené z ľadu a prachu, ktoré putuje po výstrednej alebo eliptickej trajektórii okolo Slnka. Kométy sú známe svojimi chvostami, o ktorých už vieme, že môžu byť aj zelené. Prevažná väčšina komét sa „zdržuje“ na samom konci slnečnej sústavy, za obežnou dráhou Pluta, odkiaľ tu a tam priletí do vnútornej slnečnej sústavy.

Zloženie komét

Kométa sa skladá z troch častí:

• Jadro – pevná časť kométy. Veľkosti rádovo kilometrov až desiatok kilometrov

• Koma – guľová obálka okolo jadra, zložená predovšetkým z plynov

• Chvost – plyn a prachové častice smerujúce od Slnka (niekedy je tiež označovaný ako ocas)

Snáď každý počul, že kométa je vlastne špinavá snehová guľa. Tento pojem platí len z časti. Zloženie komét môže byť veľmi rozmanité, ale v zásade platí, že ide o zmrznutú vodu, metán, zmrznutý oxid uhličitý a samozrejme prach s nerastnými látkami. Čím bližšie sa kométa približuje k slnku, tým dochádza k zahrievaniu jej povrchu, čo sa prejavuje vizuálne spomínaným copom.

Najčiernejší objekt slnečnej sústavy

Znie to veľmi paradoxne, ale hoci je mnohokrát kométa krásne viditeľná, patrí k najčiernejším objektom v slnečnej sústave. Tento prekvapujúci záver odhalila sonda Giotto, ktorá zanalyzovala, že jadro Halleyovej kométy odráža iba 4 % svetla, ktoré naňho dopadajú, pričom kométa Borelly odráža iba 2 - 3 %. Ako príklad si môžeme uviesť asfalt, ktorý odráža 7 % svetla.

Potencionálne nebezpečenstvo pre krajinu

Za vznik vody na našej zemi môžu podľa vedcov práve kométy. V minulosti muselo dôjsť k početným kolíziám s našou rodiacou sa planétou. Zrážka s kométou však nie je vylúčená ani dnes. A čo viac. Kométy, vďaka svojej rýchlosti, sú pre náš život oveľa nebezpečnejšie než voľne putujúce a nekontrolovateľné asteroidy.

Ako môžem „zelenú“ kométu pozorovať?

Kométu by už od druhej polovice januára malo ísť pozorovať ďalekohľadom. Jednoduchým okom sa dočkáte na prelome januára a februára 2023. Jasnosť kométy nie je začiatkom januára jednoznačne potvrdená a v praxi to možno predpovedať len veľmi ťažko. Preto vedci k obyčajnému pozorovaniu okom pripájajú jeden veľký otáznik.

Pre pozorovanie odporúčame navštíviť odľahlejšie miesto, ktoré nie je zahltené svetelným smogom, pričom očiam trvá približne pol hodiny, kým si na tmavé miesto privyknú.

Na oplátku sa vám po pol hodine za bezoblačného počasia ponúkne krásna scénéria hviezd a pravdepodobne zelenej kométy, ktorú videli naposledy neandertálci.

Veríme, že táto kométa nám prinesie len veľa šťastia a životnej pohody. Prajeme veľa zdaru pri pozorovaní.