Do Afriky s deťmi - toto naozaj domyslite - časť 1.

 Na spoločnú cestu do Afriky sa deti moc tešili. Každý nakreslil nejaký obrázok a z nich potom vznikol tento veľký, ktorý sme si natlačili na tričká.

Kam, kedy a čo

Toto je pri ceste najdôležitejšie. Uvedomiť si, aká má byť a ako veľké deti si veziete. Nášmu Martinovi bolo 22 mesiacov, kedy bol v Afrike prvýkrát. A aj takto malý chlap si to užil parádne. Ukázalo sa, že najväčším problémom bola pre neho cesta lietadlom, kde mu bola taká zima, až nachladol. Sotva sa ale po troch dňoch v teple dal dokopy, bolo všetko parádne.

Cesty s deťmi plánujeme tak, aby boli pestré. Ja môžem jazdiť za zvieratami treba sto rokov v kuse, ale decká to po troch dňoch prestane baviť. Potrebujú zmenu. Takže my plánujeme cesty tak, aby sa najneskôr po troch dňoch striedali zvieratá, kopce a vodopády, more, a tak stále dokola. Tahle taktika sa nám vypláca. Dalo by sa povedať, že máme už také koliesko, ktoré po Afrike krúžime s miernymi obmenami.

Vyberáme tiež kempy, kde sa môžu decká vyblázniť. Takže základ - bazén. Často sa stáva, že deti (a s nimi aj niektoré mamičky) radšej ráno nevstávajú v päť. Vynechajú ranné safari a zaľahnú k bazénu. Mamičky s kávičkou a Cider, deti s appeltizerom a užívajú si kúpačku. A keď sa oteckovia vrátia zo safari, dajú si všetci obed a po ňom znova bazén a popoludňajší výjazd za zvieratkami si užijú všetci spoločne.

Zabudnite na treky, ranné vychádzky so sprievodcami a podobne. Tam nikto žiadne dieťa nepustí. Všetko sú to aktivity od minimálne 16 rokov. Skrátka - je to dovča s deťmi, takže sa nekonajú žiadne prebory vo fotení a stopovaní zvierat. Toto je dôležité si uvedomiť.

 Keď sa kamaráti dozvedia, že vyrážate s deťmi za dobrodružstvom do Afriky, väčšinou to dopadne tak, že sa pridajú. Pri tejto ceste nás bolo dokopy dvadsať šesť! A bolo to báječné.

Pravidlá sa dodržiavajú

Aj keď ste v "hodných" parkoch a kempoch, stále je to Afrika. Myslite na to a naučte na to myslieť aj svoje deti. Nestrašte ich, inak si tú krásu neužijú, ale vysvetlite im, že existujú pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Tie naše boli:

1 / Stan sa za všetkých okolností zapína na zips. Aj keby som si išiel len pre pastelku. Vleziem dnu, zapnem, vezmem, čo chcem, vyleziem a zase zapnem. Tak zabránite tomu, aby ste nespali s komármi alebo aj niečím nepríjemnejším. Decká sa bojí aj obyčajnej mory.

2 / Keď vidím niečo, čo nepoznám, stojím dva kroky od toho, nesiaham na to a zavolám otca, pretože si to chce určite vyfotiť. A on mi povie, či to je v pohode alebo nebezpečné.

3 / Po zotmení si svietim baterkou pod nohy. To aby som nestúpil na niečo, na čo nechcem. A nemusí to byť pavúk, had ani škorpión. Veľké tŕne do packy bolia.

Musím povedať, že keď sme s deťmi leteli prvýkrát, trochu som sa bál, či to bude fungovať. Úplne zbytočne. Decká fungovali ako hodinky. Pretože sú múdre a keď je niečo naozaj potreba, tak to spoznajú.

 Niekedy je v parkoch miesto, kde si môžete dať kávu, cider alebo niečo pod zub a pri tom sledovať zvieratá. Štvorročný Oli pozerá, ako pakone olizujú soľ, ktorú im správcovia parku hodili kúsok od plota piknikového miesta.

Jedlo, jedlo, jedlo

Alfa a omega všetkých výletov s deťmi. Bude tam niečo jesť? Bude, nebojte. Raz som počul jedného pána doktora, odborníka na detskú výživu. A ten povedal múdru vec. Žiadne dieťa samo od seba dobrovoľne neumrie od hladu. A pretože sme na dovolenke, nemusíme sa kvôli jedlu nervovať. Jeden môj detský kamarát prežil dva týždne len na Nutelle s toustovým chlebom. Dopĺňal to steakami... Môj syn zase miloval toustový chleba s trstinovým cukrom. Jasne, nie je to najzdravšie jedlo na svete. Ale na druhú stranu - ako nervovať seba aj jeho a tým aj celú partiu, to za to nestojí. A keď sme išli do krčmy, tak si dal normálne kurča a bol spokojný. Inu, nie som zrovna ekoocko.

Všeobecne ale platí, že v Afrike budete jesť tak, ako chcete. Najmä pri ceste s deťmi sa budete pohybovať v prostredí, kde vždy bude možnosť zájsť do reštaurácie. A alebo im môžete uvariť vy. V každom takomto parku je kuchynka s varičom.

A pitie - to sa časom poddá samo. V horúčave im sladké malinovky čoskoro prestanú chutiť a ocenia čistú vodu. Mám to vyskúšané. Takže na safari v aute voda, v kempe potom niečo sladké. A ruku na srdce - my dospeláci to máme predsa rovnaké. Po hodinách safari si taky dáme radi cider alebo pivo.

 Najväčší poklad na cestách (úplne vľavo) je cider Hunter's. Báječne osvieži. A z konzerv sa dá uvariť moc chutné jedlo. Osamelému cestovateľovi stačí obyčajné fazule, s deťmi potom šikovné mamičky vykúzlia dobroty.

Praktické rady

Pri cestovaní s deťmi je v niektorých afrických krajinách povinné predkladať rodný list dieťaťa. A ak dieťa cestuje len s jedným rodičom, tak súhlas toho druhého s cestou. Ak cestuje úplne bez rodičov, súhlas oboch. Všetko v angličtine a rodný list preložený prekladateľom s okrúhlou pečiatkou. Vybavíte to na ambasádach, je to trochu otrava, ale dobrá správa je, že už od toho niektoré štáty ustupujú. Platí to pre všetky deti do 18 rokov.

Pri ceste s deťmi sa trochu horšie dodržiava rada na cestovanie s čo najmenším množstvom vecí. Najmä tie menšie milé deti sú veľmi schopné generátory špiny. Ale napriek tomu - skúste to. Vo veľkých kempoch sú práčky.

Dôležitý je termín výletu. My detské výpravy konáme hlavne v termíne jarných prázdnin. Deti toľko nezmeškáte v škole a skrátime si tým zimu, čo sa počíta. V júli a auguste je taky v Afrike (na juhu) dosť chladno, v noci aj okolo piatich stupňov nad nulou.

Ostatné rady sú zhodné s radami všeobecnými. Vo zvýšenej miere platí - rezervujte dopredu. Keď totiž poviete známym, že vyrážate do Afriky s deťmi, je pravdepodobné, že sa budú chcieť pridať. A vaša skupinka sa potom môže veľmi rozrásť. Nás takhle raz išlo 26! A to je vážne nutné rezervovať.

Ďalšie rady si povieme v druhom diele.