Viete, že chrobáky a hmyz všeobecne do svojho jedálnička zaraďujú asi dve miliardy ľudí? V mnohých častiach sveta je entomofágia, teda jedenie hmyzu, bežnou záležitosťou. V našich „západných“ podmienkach máme jedla dosť, ale aj tak sa môžeme dostať do núdzovej situácie, ktorá nás donúti prekonať nechuť k neznámemu a chrobáka skrátka ochutnať.
Ostatne vedeli ste, že mnohí chrobáky sú v podstate koncentrovanými zásobárňami energie a niektorí majú aj iné výhody, ako napríklad obsah omega 3 mastných kyselín a iných živín? Nebudeme zachádzať do extrému a hovoriť o hmyze ako o „strave budúcnosti“, ale ak ste nadšenci do military, bushcraftu či survivalu - čo ako návštevník tohto webu najskôr ste - potom sa skrátka do núdzovej situácie skôr alebo neskôr dostanete. Aké chrobáky a hmyz si teda môžete nachytať a jesť?
Kobylky a cvrčky
Kobylky a cvrčky patria k najdostupnejším druhom hmyzu, u ktorého si môžete byť takmer istí, že sa neotrávite - väčšina kobyliek a cvrčkov je totiž jedlá. Tento hmyz si dokonca môžete preventívne vyskúšať bez toho, aby bolo treba hrýzť priamo do nevábne pôsobiacich telíčok a vyťahovať si z medzizubných priestorov nohy. V niektorých obchodoch je totiž na zohnanie cvrččí prášok či cvrččí múka, ktorej dokonca môžete využiť namiesto klasickej múky na pečenie. Chutia po orechoch.
Ak sa ich rozhodnete chytať v prírode, bude treba ich pred jedením tepelne upraviť. Môžu totiž obsahovať parazity, ktoré do svojho tela rozhodne dostávať nechcete. Chytať ich môžete buď skoro ráno, kedy sa pohybujú pomaly, alebo ich môžete hľadať pod kameňmi či kusmi dreva. Nájdete ich tiež vo vysokej tráve či v kroví.
Cvrčky síce vábne nepôsobia, ale môžu vám zachrániť život.
Ak ste pohotoví, nachytáte si ich bez problémov rukou. Inak môžete do trávy položiť kus vlneného alebo flanelového oblečenia, do ktorého sa cvrčky zachytia nohami a vy tak máte voľnú ruku. Zatiaľ čo kobylky sú aktívne cez deň, cvrčky nachytáte skôr v noci.
Mravce
Z hmyzu môžete jesť aj mravce, ktoré nachytáte takmer kdekoľvek a kedykoľvek. Na klacíku alebo inom kuse dreva ich preneste z mraveniska do ešusu alebo hrnca s vodou a až ich budete mať pár stoviek, uvarte ich. Varenie po dobu šiestich minút zneutralizuje kyselinu v ich telách. Ak ich už musíte jesť surové, potom ich nejedzte zaživa. Mohli by vás uhryznúť, čo v dutine ústnej rozhodne nemôže byť príjemné (ale neskúšali sme).
Termity
Termity u nás nenájdeme. Dalo by sa povedať, že našťastie, pretože sú to známi všekazi. Napriek tomu sa však jedná o skvelý zdroj proteínov, čo sa vám bude hodiť, keď práve nebudete mať čo na jedenie v trópoch alebo subtrópoch. Vzhľadom k tomu, že väčšinu svojho života prežijú v dreve a nie na čerstvom vzduchu, je menšia pravdepodobnosť, že sa u nich stretnete s parazitmi. Dospelí jedinci lietajú, ale ostatné štádiá vývoja nie, takže ich jednoducho môžete zbierať. V niektorých kultúrach sú vraj za delikatesu považované termití kráľovnej.
Termity u nás nežijú, ale v iných regiónoch sveta môžu byť skvelým zdrojom energie.
Ako už bolo povedané, žijú termity v dreve, a tak ich v miestach, kde sa vyskytujú, jednoducho pozbierate v zásade z akejkoľvek „pohodenej“ klády. Stačí ju len „rozlúsknuť“. Lenže v tej chvíli musíte byť rýchli, pretože akonáhle termity uvidia svetlo, schovajú sa hlbšie do dreva. Následne si ich orestujte na panvici, pokojne na cibuľke, ako sa páči. Budú potom krásne chrumkať. Dobrú chuť.
Tienky
Tienky alebo aj svinky sú kôrovce, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú úplne vábne. Ale jesť sa dajú, tak ich tu spomíname tiež. Výhodou je, že sa dajú nájsť takmer kdekoľvek, teda predovšetkým na tienistých a vlhkých miestach. Ostatne to vyplýva aj z ich názvu. Jednoducho stačí otočiť kameň alebo kus dreva na záhrade a je možné, že ich tam pár nájdete. Sú dosť pomalé, takže ich pokojne pozbierate rukou.
Nejedzte ich ale len tak. Je vždy nutné ich aspoň chvíľu povariť. Prenášajú totiž háďatká, ktoré vo svojich črevách rozhodne nechcete. Akonáhle sú tienky uvarené, stačí zliať vodu a môžete začať konzumovať.
Dážďovky
Ďalšia delikatesa, ktorú vyhrabete odkiaľkoľvek z hliny. Po daždi ich nájdete prakticky všade, za sucha musíte hrabnúť trochu hlbšie. S dážďovkami sme sa ako malí hrali, ako veľkí ich môžeme ochutnať. Pokiaľ sme teda v detskom veku nerobili aj to. Každopádne je tu pár zásad, ktoré je pri jedení dážďoviek vhodné dodržať. Tou prvou je vytlačiť z dážďovky trus, ktorý by vám asi nechutil. Tou druhou je potom dážďovky aspoň trochu povariť. Teda v úplne najnúdzovejších situáciách to nutné nie je – nevarenou dážďovkou sa neotrávite. Ale úplná dobrota to tiež nie je. A navyše je tu opäť riziko parazitov.
Hrali ste sa ako deti s dážďovkami? Teraz ich môžete aj jesť!
Škorpióny
Výskyt škorpiónov je na slovenskom území ojedinelý. Ak však zažijete núdzovú situáciu, môžete škorpióna aj zjesť. Radšej si ale dopredu naštudujte, ktorý druh sa v danom území vyskytuje. V rámci tohto článku ide skôr o zaujímavosť a raritu, ale v niektorých častiach sveta sú škorpióni skutočne považovaní za dobrotu. Napríklad v Číne sú predávaní ako tzv. street food, ale obľúbení sú aj na juhozápade USA.
Podľa tých, ktorí škorpióny vyskúšali, chutia trochu ako krab. Ak ich v núdzovej situácii budete chcieť konzumovať, rozhodne ich pred konzumáciou povarte. Predtým odstráňte posledné dva segmenty chvosta, v ktorých sa tvorí jed. Za normálnych okolností stačí škorpióna povariť či usmažiť, čo by malo eliminovať jed. Čo znamená, že pravdepodobne nezomriete, ale u niektorých jedincov môže aj takýto „deaktivovaný“ jed vyvolať alergické reakcie.
Škorpiónové jednohubky v prírode najskôr nenájdete.
Škorpióna je pomerne zložité zabiť bez toho, aby ste sa vystavili riziku uštipnutia. Akonáhle je ale škorpión mŕtvy, je veľmi nepravdepodobné, že by sa do vás mohol dostať jeho jed. Na rozdiel od takej osy alebo včely. Každopádne v divočine škorpióna jedzte len v najvyššej núdzi, a ak máte inú možnosť, vyberte si z prírody inú špecialitu.
Larvy
Larválne štádiá chrobákov sú špecialitou, ktorá sa vo svete bežne je. Údajne existuje viac ako tristo druhov lariev, ktoré sú výživné, občas aj chutné a predovšetkým neškodné. Väčšina takýchto lariev ale žije mimo Európu. Niektoré larvy sú drobnejšie a chrumkavé, iné sú tučné a šťavnaté.
Samozrejme by ste dopredu mohli byť aspoň zhruba schopní určiť, o aký druh chrobáka sa jedná. Nie všetky larvy sú totiž jedlé, aj keď v menšom množstve by vás nemala otráviť žiadna. Maximálne vám bude zle.
Larvy nájdete hlavne v tlejúcim dreve, ale aj pod kôrou živých stromov. Samozrejmosťou by však mala byť tepelná úprava. V ideálnom prípade, ak máte tú možnosť, ich ugrilujte nad otvoreným ohňom. Larvy patria všeobecne k vysoko výživným hmyzím pochúťkam.
Kňažice
Nie všetko, čo páchne, je jedovaté. To platí pre kňažice, pre ktorých je ich zápach skôr odpudzujúcim prvkom ako niečím, čo by malo signalizovať nejaké reálne nebezpečie. Napríklad v Mexiku sú kňažice považované za veľkú delikatesu a dokonca je tu organizovaný aj festival na ich počesť (aj keď samotné kňažice by si tento festival rady odpustili). Tento druh hmyzu je charakteristický svojim zápachom, napokon nie nadarmo sa mu v angličtine hovorí „stinkbug“, teda doslova „smradľavý chrobák“.
Kňažice často nájdete vo voľnej prírode, aj keď v chladnejšom počasí sa môžu schovávať v prírodných skrýšach. Stačí ich teda len zbierať a mať k dispozícii nejakú nádobu, do ktorej ich budete zbierať. Hoci čas od času sa nájde nejaký odvážlivec, ktorý kňažicu zje aj surovú, rozhodne je lepšie ju pár minút povariť. Týmto postupom prestane zapáchať a bude tak najskôr subjektívne chutnejšia. Takže nám opäť nezostáva než popriať dobrú chuť.
Škvory
Škvor vyzerá ako zaujímavý kríženec mravca a škorpióna, isté však je, že na rozdiel od škorpióna vám zaživa nemôže ublížiť. Škvory môžete úplne v pohode jesť, doplní vám proteíny. Hoci na prvý pohľad možno vyzerajú, že by mohli ublížiť, jedovatí nie sú. A síce sa na vás možno pokúsi v sebaobrane zaútočiť kliešťami na svojom zadočku, ale ty sú príliš slabé na to, aby prerazili kožu.
Škvory nájdete vonku takmer kdekoľvek, predovšetkým na temných a vlhkých miestach. Stačí nadvihnúť kus dreva alebo kameň a buď tam bude svinka alebo škvor. Alebo iná dobrota. Teraz už ich len trochu osmažiť a už pekne chrumkajú.
Vážky
Vážky sú pomerne veľké, a tak majú na jeden kus aj relatívne veľkú energetickú hodnotu. V našich podmienkach si na nich môžete pochutnať hlavne koncom jari a v lete. Vážky za svoj život vystriedajú dve štádiá – nymfy a dospelej osoby. Obe tieto štádiá sú jedlé, ale nymfu skrátka chytíte ľahšie.
Vo fáze nymfy sú vážky často zelené a dlhé asi tri až štyri centimetre. Žijú vo vode a na rozdiel od dospelej vážky vám neodletia, takže si ich môžete ľahko pozbierať. Aj dospelé vážky sú jedlé, ale už sa vám niekedy podarilo chytiť lietajúcu vážku (bez toho, aby ste mali v úmysle ju zjesť)?
Keď už vážku chytíte, môžete si pochutnať. Chytiť ju v lete je však takmer nemožné.
Vážky nemajú žihadlo a nehryzú tak silno, aby mohli ublížiť človeku, takže ich pokojne môžete chytať do ruky. Ich lietajúce „varianty“ ale najskôr chytíte len do siete, vážky sa dokážu pohybovať tak rýchlo, že občas môžete mať pocit, že sa pohybujú kvantovo.
Povariť ich stačí len krátko, tak, aby ste mali istotu, že ich zbavíte všetkých prípadných parazitov. Súčasne je ideálne zbaviť ich aj krídiel a nožičiek, budú sa vám potom ľahšie žuť.
Mušie larvy
O larvách chrobákov sme už niečo písali, ale mušie larvy sú špeciálnou kategóriou. Sú tenké, väčšinou žltohnedo sfarbené a taktiež nemajú nohy. Sú však rovnako ako larvy chrobákov jedlé. Tieto larvy, respektíve červy nájdete napríklad v hnijúcom mäse alebo ovocí a zelenine. Hnijúce mäso skutočne nejedzte, ale ak z neho „vypreparujete“ červíkov, tí by (po povarení!) mali byť jedlí.
Vošky
Povedali by ste, že sa dajú jesť aj vošky? Skutočne dajú! Stačí ich zotrepať z listu niektorej jedlej rastliny, na ktorej sa nachádzajú, a zotrepať ich do hrnca s vodou. Následne ich trochu povaríte a môžete ich jesť. A ako prílohu si môžete dať... napríklad ten list.
Akú háveď radšej nejesť
Zatiaľ čo nižšie uvedená háveď je viac-menej jedlá, ale určite by ste predtým, než ju zjete, mali vedieť pár špecifík, ktoré sa týchto zvieratiek týkajú.
Tak napríklad slimáky. Hoci práve slimáky sú obľúbenou špecialitou napríklad vo Francúzsku a sami o sebe nie sú jedovatí, je veľmi pravdepodobné, že tí, ktorých nájdete v prírode, predtým po niečom jedovatom liezli. Napríklad po hube alebo rastline. Slimáky pripravované v reštauráciách bývajú chované na farmách a sú kŕmení známymi a neškodnými rastlinami. Súčasne sa v zažívacom systéme slimákov môže nachádzať parazit, ktorý vám môže spôsobiť závažné nervové ochorenie. A povarenie v tomto prípade nepomáha.
Zabudnite aj na pavúky. Hoci tí sú v niektorých ázijských krajinách považovaní za špecialitu, miestni kuchári väčšinou vedia, ako ich pripraviť tak, aby boli jedlí. Napríklad tarantule sú zbavované jedových vačkov. Čo sa vám v prírode najskôr efektívne nepodarí.
Včely teoreticky jesť môžete, ale osobne by sme dali prednosť medu.
Neodporúčame ani včely a osy, najmä preto, že tieto potvorky sa rady bránia. Pokiaľ máte pre strach urobené, pred prípadnou konzumáciou každopádne odtrhnite nožičky a žihadlá a zvyšok dobre povarte. Môžete si však pochutnať na včelej omladine, ak sa k nej bez úhony dostanete. Čo tak larvy pečené na mede, to znie dobre, nie?
A nakoniec stonožky. Povedali by ste, že čím sú chlpatejšie a jasnejšie sfarbené, tým budú jedovatejšie, ale nie vždy je to pravda. Preto sa radšej vyhnite úplne všetkým stonožkám, ak nie ste veľmi dobrý entomológ.
Čomu sa vyhnúť úplne
Úplný zoznam jedovatého hmyzu vám tu nedáme, ale existujú určité všeobecné varovné znaky. Napríklad jasné farby, tie by vás mali varovať prakticky vo všetkých prípadoch. Čím farebnejší hmyz, tým väčšia je pravdepodobnosť, že je nejedlý. Okrem toho sa vyhnite aj chlpatým zvieratám. Nielen, že sa najskôr zle konzumujú (my sme to neskúšali), ale zároveň by v ich chlpoch mohlo byť skryté nejaké to žihadlo.
No a potom by vás tiež mala odradiť nelibá vôňa. Čo sa, ako už sme si povedali, paradoxne netýka kňažníc.
Ak netušíte, či je daný chrobák jedlý alebo nie, a zároveň v tej chvíli nemáte inú možnosť získania energie – povarte ho, odrežte z neho malý kúsok, ten zjedzte a pár hodín počkajte. Pokiaľ sa nič nestane, odrežte väčší kúsok a opäť zjedzte. Pokiaľ vám nebude zle ani potom, je daný chrobák najskôr jedlý (ale bez záruky).
- Pavel Kreuziger
- Pavel sa k nášmu tímu dostal vďaka dlhoročnému písaniu o čomkoľvek. Témy ako outdoor a survival ho ale baví viac ako doterajšie zameranie. Prírodu miluje už od detských táborov, od ktorých plynulo prešiel k puťákom a trampským výstupom. Po rokoch následného sedenia pri počítači usúdil, že v teple kancelárie sa z neho chlap nestane, a začal sa vracať ku koreňom. A tiež má rád psy.
Prejsť do magazínu