Operácia Gothic Serpent je jednou z najznámejších vojenských operácií 90. rokov, ktoré podnikla v spolupráci s medzinárodnými vojskami armáda Spojených štátov. Prebehla roku 1993 v Somálsku a hoci bola nakoniec relatívne úspešná, napriek tomu pri nej umierali aj americkí vojaci.
Súčasťou operácie Gothic Serpent bola aj slávna bitka o Mogadišo, ktorú následne sfilmoval režisér Ridley Scott vo svojom slávnom filme Čierny jastrab zostrelený z roku 2001. V origináli sa film volá Black Hawk Down, rovnako ako jeden z dielov slávnej hernej série Delta Force s rovnakým námetom.
Vojaci v plnej zbroji. Ilustračné foto.
Ale pekne poporiadku. Somálsku už od roku 1991 chýbala stabilná vláda a odvtedy je táto východoafrická krajina viac či menej považovaná za tzv. zrútený štát (failed state). Už minimálne tri desiatky rokov Somálsko reálne nefunguje ako jedna krajina, aj keď od roku 2012 má oficiálne federálnu vládu. Regióny Somaliland na severe a Puntland na severovýchode sa totiž dodnes považujú za autonómne (hoci medzinárodne neuznané) štáty.
Trocha histórie
Postkoloniálna krajina si dňa 21. októbra 1969 prešla nekrvavým vojenským pučom, ktorý viedol generálmajor Mohamed Siad Barre, ktorý bol v tej dobe hlavou somálskej armády. Barre využil to, že skorší prezident Abdirashid Ali Shermarke bol necelý týždeň predtým zavraždený svojim vlastným bodyguardom.
Spoločne s Barrom sa moci ujala aj Najvyššia revolučná rada (SRC) v čele so Salaadom Gabeyrom Kediyom, „Otcom revolúcie“. Barreho vojenská vláda sa udržala až do roku 1991, kedy ju zničilo okrem iného obmedzenie občianskych slobôd (napríklad sloboda združovania) a v roku 1990 aj výrazná inflácia či nedostatok pohonných hmôt v krajine.
V Somálsku boli nasadené americké vojenské vrtuľníky.
To, čo prišlo potom, však bolo ešte horšie. Moci sa ujala protivládnakoalícia rôznych kmeňových spoločenstiev, ktorej jednotlivé frakcie sa však nedokázali zhodnúť na centrálnej vláde. Preto bolo Somálsko rozdrobené na viac častí, ktorým vládli jednotlivé kmene. Najmocnejším z nich bol generál Mohamed Farrah Aidid, veliteľ klanu Habar Gedir, ktorý mal pod kontrolou asi štvrtinu územia Somálska vrátane Mogadiša.
Dôvody pre operáciu Gothic Serpent
Habar Gedir síce postupne o časť ovládaného územia prišiel, ale aj tak bol stále dosť mocný. Od konca roku 1992 bránila milícia Aididovho klanu mierovým jednotkám OSN v distribúcii humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu. V Mogadiše bolo 5. júna 1993 dokonca zabitých 24 pakistanských vojakov v službách OSN.
Operácia začína
Operácia Gothic Serpent oficiálne začala 22. augusta 1993, kedy bola do Somálska odvelená skupina Task Force Ranger, ktorú viedol generálmajor William F. Garrison, veliteľ JSOC (Joint Special Operations Command). Ten pôvodne žiadal o 75 mužov tímu Delta, ale velenie vo Washingtone mu ich poskytlo hneď 450.
Okrem nich boli súčasťou skupiny aj tzv. Company B (Bravo), 3. Ranger Battalion, 75. Ranger Regiment; 16 helikoptér s personálom (160th SOAR), ktoré zahŕňali ako „čierne jastráby“ (MH-60 Black Hawks), ako aj AH/MH-6 Little Birds; členovia elitného zoskupenia Navy SEAL; a 24. špeciálna taktická skvadróna vzdušných síl.
Americký vojenský vrtuľník v priebehu cvičenia.
Garrisonove jednotky v priebehu septembra 1993 úspešne zajali niekoľko Aididových stúpencov a v rámci niekoľkých misií obsadili aj vojenské skladiská nepriateľov. Vďaka častým preletom amerických vrtuľníkov nad Mogadišom si civilisti na ich prítomnosť čoskoro zvykli. Súčasne sa vojaci mohli aspoň zhruba zoznámiť s krivolakými a úzkymi uličkami hlavného mesta, čo sa im dosť hodilo neskôr, popoludní dňa 3. októbra 1993.
Bitka o Mogadišo
Zásadnou súčasťou Operace Gothic Serpent bola aj bitka o Mogadišo, ktorá odštartovala 3. októbra 1993 popoludní a pokračovala do skorých ranných hodín nasledujúceho dňa. Cieľom misie bolo zajať dvoch vysoko postavených Aididovych vodcov na základe informácie, že sa obaja nachádzajú v jednej z rezidencií v centre mesta.
Americká strana poslala do boja celkom 19 vrtuľníkov, 12 Humvee a celkom 160 mužov. Už na začiatku misie sa zranil prvý z nich, 19-ročný Todd Blackburn, keď údajne minul lano pri zlaňovaní z vrtuľníka a spadol z výšky 21 metrov na zem. Zaujímavé je, že sa Blackburn v priebehu nasledujúcich dvoch rokov úplne zotavil a vo svojom rodnom meste v USA sa nakoniec stal policajtom a otcom piatich detí.
Celú misiu podporoval aj konvoj vozidiel Humvee.
Blackburn bol ihneď po páde evakuovaný konvojom vozidiel Humvee, do ktorých boli naložení aj dva spomínaní Aididovi vodcovia. Dalo by sa tak povedať, že misia bola pomerne úspešná, nebyť následných udalostí.
Strelou RPG bol totiž už pri sťahovaní jednotiek zostrelený jeden z vrtuľníkov, čierny jastrab Super Six One. Pri páde zahynuli obaja piloti. Zvyšok posádky ale prežil a snažil sa brániť svoje pozície pred protivníkom. Hneď potomzostrelili Somálci ďalší vrtuľník typu Black Hawk, z ktorého naopak prežil len pilot, Michael Durant. Ten bol nakoniec zajatý milíciou, čo ho najskôr zachránilo pred rozhnevaným davom.
Straty na oboch stranách
Miesto havárie, vzdialenej od oblasti hlavných bojov, strážili ostreľovači Randy Shughart a Gary Gordon z tímu Delta, ktorí boli nakoniec zabití v akcii a in memoriam ocenení Medailí cti. Celkom Američania v ten deň prišli o 19 vojakov, jeden bol zabitý dva dni po skončení bojov pri mínometnom útoku.
Američanom v noci prišli na pomoc malajzijské a pakistanské jednotky OSN, lenže to bolo až dlho po polnoci. Kvôli tomu, že informácie o americkom útoku dostali ostatné vojská prítomné na území Somálska až s oneskorením. Všetci preživší vojaci vrátane zranených (mimo spomínaného pilota Duranta) nakoniec boli evakuovaní na základňu OSN.
Okrem 19 amerických vojakov bol zabitý aj jeden malajzijský vojak zo záchranného konvoja. Na strane Somálcov zomrelo minimálne tisíc ľudí a ďalšie tri až štyri tisíce ich boli zranené. Aj napriek ohromným rozdielom v číslach boli straty Američanov na 90. roky dosť bolestivé, obzvlášť kvôli potupnému vláčeniu dvoch mŕtvych stiahnutých z kože ulicami mesta.
Vplyvy operácie
Prezident Clinton dva týždne po misii jednotky Delta Force a Rangers zo Somálska stiahol, pričom Aidid bol stále na slobode. Roku 1995 potom z krajiny odišli aj jednotky OSN. Mohamed Farrah Aidid menoval sám seba 15. júna 1995 prezidentom Somálska, jednostranne a bez medzinárodného uznania. Približne o rok neskôr, 2. augusta 1996, Aidid z neznámych príčin zomrel. Jedny zdroje ako príčinu smrti uvádzajú infarkt, ďalšie potom následky zranení utrpených v bojoch medzi jednotlivými kmeňmi.
- Pavel Kreuziger
- Pavel sa k nášmu tímu dostal vďaka dlhoročnému písaniu o čomkoľvek. Témy ako outdoor a survival ho ale baví viac ako doterajšie zameranie. Prírodu miluje už od detských táborov, od ktorých plynulo prešiel k puťákom a trampským výstupom. Po rokoch následného sedenia pri počítači usúdil, že v teple kancelárie sa z neho chlap nestane, a začal sa vracať ku koreňom. A tiež má rád psy.
Prejsť do magazínu