Meteorologické podmienky v horských oblastiach sa môžu na rozdiel od nížin značne odlišovať. Často stačí pár stoviek výškových metrov a situácia sa môže radikálne zmeniť. Veľakrát môže ísť skutočne o život. Teraz sa dozvieme o meteorologických javoch typických pre horské oblasti. Ak sa chystáte do Krkonôš, Álp alebo Tatier, potom rozhodne čítajte ďalej. Pre pochopenie celej látky treba zopakovať fakty.
Mrak Kumulonimbus
Zásah bleskom a búrka nie je zďaleka všetko
Zásah bleskom je vážny a v mnohých prípadoch smrteľný úraz. Prežiť také zranenie sa podobá malému zázraku. Situáciu komplikuje značná nedostupnosť. Lekárska pomoc nemusí do horských oblastí doraziť včas, teda všetky oživovacie pokusy sú na ostatných, ak sa nejedná o osamoteného turistu. Veľakrát možno takejto situácii predísť a v nasledujúcich riadkoch si povieme ako. Uvidíme, že zásah blesku alebo "obyčajná" búrka nie je jedinou vážnou prekážkou. Pre pochopenie celej látky treba zopakovať niektoré fakty.
Čo sa dozvieme?
- Ako vzniká búrka
- Druhy búrok
- Búrky z tepla a na frontoch
- Čo je to blesk
- Silný vietor
- Búrka špecifická pre horské oblasti
- Čo je to fén
- Bóra, Tatranská bóra
- Ako včas rozpoznať náhlu búrku?
- Predpoveď bóry a fénu
- Prečo sú extrémne javy na horách tak nebezpečné?
Ako vzniká búrka?
Búrková oblačnosť je viazaná na oblak, ktorý nazývame Kumulonimbus. Názov mraku je odvodený z latinčiny. Cumulus znamená vrchný a výrazom nimbus je označovaná búrka. Kumulonimbus vzniká pri splnení špecifických podmienok, ktoré si teraz vysvetlíme. Základom je slnkom dostatočne prehriaty zemský povrch, ale nejedná sa o nutnú podmienku.
Hlavný predpoklad pre vývoj oblaku typu Kumulonimbus je dostatočný silný vzostupný prúd teplého a vlhkého vzduchu, ktorý stúpa do vyšších poschodí atmosféry. Táto vzduchová hmota musí byť dostatočne instabilná, čo voľne povedané znamená, že teplota s narastajúcou výškou dostatočne rýchlo klesá. Takéto podmienky sú pre búrky úplne ideálne, pretože vzduchová hmota začne v určitých výškach kondenzovať. Výsledok potom môžete vidieť priamo na oblohe. Keď ste od búrky dostatočne vzdialení, ľahko odhalíte obrovský mrak, ktorý sa vo svojej maximálnej výške rozlieva do strany.
Tento rozliv má rovnako pomenovanie. V bežnej terminológii sa tomu hovorí nákova, keďže Kumulonimbus nákovu skutočne pripomína. Potom už nechýba nič, aby sa nám Kumulonimbus ukázal v celej svojej kráse. A to je tiež jeden z dôvodov k zamysleniu, či má cenu stúpať do horských oblastí, alebo naopak, či z horských oblastí radšej nezostúpiť.
Druhy búrok
Búrku môže tvoriť jedno búrkové jadro (bunka), v tom prípade hovoríme o jednobunkovej búrke, odborne nazývanej unicela. Druhým variantom sú búrky tvorené niekoľkými jadrami, tzv. multicely.
"Kráľom" všetkých búrok je tzv. supercela, ktorá sa delí na niekoľko druhov. V tejto búrke sa veľmi často vyskytuje krupobitie, silný vietor a vo vzácnejších prípadoch aj tromby alebo samotné tornáda. Všetky menované sprievodné javy sa môžu vyskytovať aj v iných druhoch búrky, teda pri každej búrke je potrebné počítať s týmto rizikom! Našťastie supercelické búrky nie sú v našich zemepisných šírkach príliš obvyklé, ale samozrejme sa vyskytujú.
Búrky z tepla a na postupujúcich frontoch
Najčastejšie sa môžeme stretnúť s búrkou tzv. z tepla, keď
dostatočne prehriaty vzduch vo výške kondenzuje a vznikne oblak Kumulonimbus. Najväčšia zrada v búrkach z tepla je ich nevyspytateľnosť. Ak sú vhodné podmienky a dostatočne prehriaty zemský povrch, môžu sa vyskytnúť prakticky kdekoľvek. Žiadny meteorológ vám nezaručí predbežnú a presnú lokáciu týchto búrok, však meteorologická veda pokročila o veľký kus ďalej a možno v hrubom meradle urobiť približný okruh "akčného" rádiusu búrok. Avšak ako vždy bez akejkoľvek záruky...
Ďalším variantom je prechod studeného frontu, kde sa predovšetkým v letných mesiacoch vyskytujú početné búrky. Jej intenzitu možno pomerne dobre predpovedať, ale aj tu je jedno veľké ale. Pred príchodom studenej fronty vznikajú veľmi často búrky z tepla, o ktorých vieme, že sa môžu vyskytnúť kdekoľvek. Aj tu je na zváženie, či podnikať horskú turistiku.
Ďalšie zradné počasie nastane mnohokrát úplne nečakaným spôsobom. Táto situácia je pomerne zaujímavá, ale zároveň paradoxná. Hovoríme o tzv. podružnej fronte. Tá vzniká trochu inak. Nejedná sa o dogmatické pravidlo, ale prechod studeného frontu môže znamenať aj objasnenie a zdanlivo náhlu zmenu počasia k lepšiemu. Studený vzduch sa nestihol dostatočne premiešať s predchádzajúcim teplým vzduchom a vzniku nových búrok nič nebráni. Prečo? Objasnenie veľmi často znamená ďalšie priame prehrievanie zemského povrchu, a tým opäť môže stúpať teplý vzduch, ktorý vo výške skondenzuje. Podružná front môže prísť náhle a nezriedka môže udrieť väčšou razanciou, než predchádzajúci studený front!
Čo je to blesk?
Blesk je obrí statický výboj. O jeho vzniku sa stále vedú vedecké špekulácie, ale najpravdepodobnejšia teória hovorí, že kryštáliky ľadu v horných častiach Cumulonimbu do seba narážajú, čím vytvárajú statickú elektrinu. Ak je vytvorený elektrický náboj dostatočný, dôjde k jeho vybitiu. Najväčšia elektrostatická aktivita sa odohráva vo vnútri búrkového mraku, však nás zaujíma elektrostatický výboj medzi Cumulonimbom a zemou.
Blesky sa delia na niekoľko kategórií, ale všetky skrývajú smrteľný potenciál. Môžu byť rozvetvené a tým pádom udrieť na niekoľkých miestach súčasne, ale môže ísť o jeden, tzv. čiarový blesk. Je tu určité pravidlo. Čím vyššia vzdialenosť medzi mrakom a zemou, tým väčší smrtiaci potenciál. Z nákovy búrkového oblaku, ktorá sa môže nachádzať aj v desiatich kilometroch, pochádzajú zďaleka najsilnejšie blesky a môžu vzniknúť úplne nečakane aj pred príchodom búrky. Blesk z čistého neba nikdy neudrie, ale ako prvá sa nad pozorovateľa nasúva "nákova" kumulonimbu, ktorá môže samotnú búrku predchádzať o niekoľko kilometrov.
Ak vás zastihne nečakaná búrka pri horskej turistike, majte na pamäti, že ste smrteľne ohrození. Občas môže dôjsť k veľmi zaujímavému javu. Ide o tzv. Eliášov oheň. Možno o ňom hovoriť ako o vzácnom meteorologickom javu. Ľudia Eliášov oheň poznajú už od nepamäti. Pri silnom elektrostatickom náboju sa prejavuje ako namodralý výboj, ktorý môže, ale tiež nemusí byť sprevádzaný sršivým zvukom. Najčastejšie sa vyskytuje počas búrok, a to predovšetkým na stožiaroch, na vrcholkoch veží alebo vôbec na vyvýšených miestach. Sú aj známe prípady výskytu napríklad na oblečeniu turistov alebo ako srší z končekov prstov. Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Vo väčších nadmorských výškach je prirodzene väčšie riziko zásahu blesku a Eliášov oheň môže byť akási predzvesť. Pokiaľ vo svojom okolí zaznamenáte tento jav, je potrebné ihneď, ak je to možné, odísť do čo najväčšej vzdialenosti, pretože hrozí bezprostredné riziko úderu blesku.
Sú popísané aj prípady elektrujících vlasov. V učebniach fyziky sa síce môžeme baviť trením líščím chvostom o ebonitovú tyč a skúšať elektrostatický náboj na svojich vlasoch, ale pri búrke všetka sranda končí. Aj tu je vysoká možnosť úderu blesku!
Na obrázku je zrejmá nákova mraku kumulonimbus
Silný prepad vzduchu
Ďalším nebezpečným sprievodným javom, ktorý sa môže na horách zle vyplatiť, je silný vietor. Sú búrky, kedy sa nepohne ani list na stromu. To nás ale v túto chvíľu nemusí zaujímať. Prečo? Teraz si vysvetlíme: búrkový oblak Kumulonimbus funguje zjednodušene ako akési obrie čerpadlo. Začiatok búrkového mraku nasáva teplý vzduch, dôležitý pre dĺžku životnosti búrky. Ak teplý a rýchlo kondenzujúci vzduch do búrkového oblaku prestane prúdiť, potom je zánik búrkovej bunky (často) otázka času.
V tyle búrky prevláda tzv. zostupný prúd, z ktorého vypadávajú zrážky v podobe dažďa, ale aj krúp. Stáva sa, že v tyle búrky sa nahromadí mäsa studeného a hlavne veľmi ťažkého vzduchu. Ak vzdušné prúdy vnútri Cumulonimbu nie sú schopné studený vzduch udržať, stane sa, že celá masa vzduchu sa "odtrhne" a s ohromnou razanciou padá k zemi.
Tento jav poznáme pod pojmom downburst. Môžeme počuť aj druhý pojem, a síce microburst. Je menšia, ale o to viac intenzívnejšia odnož downburstru. Vzduch roztrieštený o zemský povrch sa "rozprskne" a rozletí do všetkých možných strán. To spoznáme ihneď, pretože dôjde k extrémnemu poryvu vetra, a to nie je na horách nikdy dobré. Pri horskej turistike môže tento pomerne častý, ale opäť nepredvídateľný meteorologický jav zmiesť osoby priamo zo skaly.
Druhou možnosťou silného poryvu vetra je tzv. hůlava, ktorá môže udrieť bezprostredne pred príchodom búrky. Môže trvať aj niekoľko minút a zároveň prichádzať z niekoľkých smerov, čo opäť nasvedčuje veľkú zradnosť, ktorú o to viac pocíti človek, ktorý sa nachádza vo vyšších nadmorských výškach...
Búrka špecifická pre horské oblasti
Aby prekážok pri horskej turistike nebolo málo, vysvetlíme si posledný pojem, ktorý môže mať fatálne následky. Tým pojmom rozumieme tzv. orografickú búrku. Svahy hôr slnko neprehrieva rovnomerne. Jedna strana svahu môže byť prehrievaná veľmi intenzívne, kdežto druhá o poznanie menej. Silne prehriaty vzduch začne stúpať do výšky, a ako už vieme, za vhodných podmienok môže kondenzovať. U svahu hôr alebo pásu väčších kopcov je tento efekt umocnený tým, že vzdušný prúd stúpa kolmo hore práve vďaka prehriatym svahom. Preto na náveternej strane hory môže dôjsť k tejto osobitnej forme búrky. Úplne typickým a pomerne častým úkazom je poľská strana Krkonôš.
V čom sa môže skrývať nebezpečenstvo? Predovšetkým v dvoch ohľadoch. Turista nachádzajúci sa na druhej strane kopca či hory nemusí vôbec nič tušiť. Nemusí búrku ani počuť, pritom sú popísané prípady údery blesku z jednej strany hory na druhú. V tom je jedno z najväčších nebezpečenstiev. Druhou vecou, na ktorú treba upozorniť, je pomerne závažná skutočnosť: orografické búrky majú pomerne dlhú životnosť. Keď z náveternej strany prúdi dostatočný prísun teplého a vlhkého vzduchu, život búrkovej bunky môže trvať aj niekoľko hodín. Navyše tieto búrkové bunky sa často vôbec nepohybujú. Nemusíme zaznamenať ani vysoké poryvy vetra, iba statické a krajne nebezpečné búrkové počasie.
Čo je to fén
Fén, čiže nemecky föhn, je pomerne zvláštny meteorologický jav. Môžeme pri ňom cítiť radikálne oteplenie, predovšetkým v zime, čo by na jednu stranu nemuselo vadiť. Lenže fénový efekt, ako sa mu bežne hovorí, môže byť mimoriadne agresívny, horšie predvídateľný a tým pádom nebezpečný.
Ako vlastne vzniká? Na náveternej strane hôr stúpa studený vzduch do výšky. Doslova kĺže po hrebeni hory, avšak zrazu dôjde k určitému efektu. S rastúcou výškou sa vzduch nasycuje vlhkosťou, čím naberá na hmotnosti. V určitých partiách je to už neudržateľné. Stúpajúci prúd neudrží vzduch v dostatočnej výške, teda sa začne prelievať cez hrebeň hory a padať. S klesajúcou výškou mäsa vzduchu stráca na vlhkosti a dochádza k otepleniu, v zimných mesiacoch pokojne aj na 20 stupňov. Príjemná zmena, avšak pri fénovom efekte môže dôjsť k silnému nárazovému vetru.
V Európskych podmienkach je fénový efekt charakteristický predovšetkým pre Alpy, ale toto neplatí ako dogmatické pravidlo. Prudké oteplenie môže mať v horských oblastiach ďalšiu vážnu komplikáciu v podobe pádu lavín. Nepodceňujte teda fén. Je zradný, aj keď môže znamenať príjemné oteplenie...
Bóra
Názov bóra je odvodený od chorvátskeho "bura." Čo má spoločné bóra, ktorá je predovšetkým charakteristická pre pobrežie Jadranu? Pomerne veľa. Môže sa totiž vyskytnúť v určitej modifikácii aj v pevninskej Európe, ale pochopiteľne môže udrieť aj na pobreží Jadranu alebo tiež aj inde. V extrémnom prípade silný vietor spôsobený bórou dosahuje rýchlosť 200 a viac kilometrov.
Najprv si osvetlíme, ako bóra vzniká. Bóra je charakteristická pre zimné Chorvátsko. Pozdĺž pobrežia Jadranu sa tiahnu Dináre a tvoria určitú závoru, cez ktorú sa vietor vanúci z pevniny veľmi často nemôže dostať.
Studený vzduch prinášaný vetrom sa teda začne hromadiť na úpätí hôr, zatiaľ čo ďalšia "zásoba" studeného a vlhkého vzduchu stále prichádza. Pokiaľ tento efekt trvá dostatočne dlho, nahromadený studený vzduch sa začne nasúvať k vrcholkom hôr. Keď sa vzduch začne prevaľovať cez hrebene hôr a prudko padať, udrie v nižších polohách udrie plnou silou.
Efekt je umocnený tým, že bóra fúka z pevniny do mora, takže voľný pobrežný priestor netvorí prirodzenú prekážku a vietor udrie plnou silou. Navyše nebezpečný víchor dokáže udrieť za úplne jasného počasia!
Ako som už spomenul, bóra nemusí mať súvislosť len s morom. Naši východní susedia majú z bóry oprávnený strach a ich meteorologický efekt má aj samostatné pomenovanie. Ak počujete výraz "Tatranská bóra" možno si spomeniete na udalosť z roku 2004. Vtedy 19. novembra došlo k nejničivějšímu lesnému polomu v dejinách Slovenska. Tatranská bóra dosahovala rýchlosť 230 kilometrov za hodinu a zničila všetko, čo jej prišlo do cesty. Svoju úlohu zohral aj extrémny rozdiel tlaku. Extrémnej rýchlosti vetra už nestálo nič v ceste.
Ničivá veterná smršť zaskočila meteorológov. O to viac dokáže zaskočiť bežného turistu. Príchod bóry nemusíme v teréne vôbec poznať. Charakteristika počasia sa hocikedy radikálne nezmení a v záveternej strane horského štítu sa sprvu nepohne ani príslovečný list na strome!
Ako včas rozpoznať náhlu zmenu počasia?
Neexistuje žiadne pevné meradlo, podľa ktorého si môžeme určiť presnú predpoveď počasia. Sú však ukazovatele, ktoré môžu na nepríjemné a zvlášť na búrkové počasie ukazovať. Najprv si vysvetlíme búrkové javy:
- Najzásadnejší pre búrky je teplý a predovšetkým vlhký vzduch. Vlhkosť vzduchu si môžeme pre daný región overiť na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu. Ak takúto možnosť nemáme, potom si stačí pamätať, že vo vlhkom a dusnom počasí sa oveľa viac potíme.
- Hmyz je veľakrát veľmi agresívny, predovšetkým komáre, včely a osy. Ich citlivosť na zmeny tlaku je známa, preto lietajú oveľa nižšie než obvykle. Tomu sa prispôsobuje aj povestná nízko letiaca lastovička, ktorá v nižších výškach tento hmyz loví.
- Dbajte na pokyny horskej služby. Keď vydajú výstrahu pred nebezpečenstvom búrok, potom vedzte, že na to majú oprávnené dôvody.
- Zabudnite na tzv. nórsku predpoveď počasia. Ide o parazitický meteorologický model, ktorý čerpá dáta z konkrétnych krajín. Tak prečo rovno nevyužiť služieb Slovenského hydrometeorologického úradu a známeho, pomerne presného modelu Aladin? Ak idete do zahraničia, snažte sa hľadať predpoveď z oficiálnych zdrojov daného štátu.
- Nebojte sa opýtať. Miestni starousadlíci počasie v danom regióne naozaj rozumie.
- Pozerajte sa. Vertikálny vývoj oblaku do veľkých výšok môže ukazovať na potenciál búrkových oblakov typu Kumulonimbus. Buďte obzvlášť pozorní v popoludňajších hodinách!
- Oblak altocumulus castelanus nie je síce častým druhom oblakov, však podľa štatistík ide o jeden z najspoľahlivejších ukazovateľov neskoršej búrkovej činnosti. Pozerajte sa na fotografie z internetu. Môžete si tento oblak tzv. "napozerať."
- Čítajte predpovede, informujte sa a spoliehajte na sedliacky rozum. Len žiadne hrdinstvo. Lomnický štít alebo Sněžka stojí už pekných pár rokov, takže vám rozhodne neutečie. Zajtra je taky den...
- Pozerajte sa nad seba. Ak nemáte dobrý výhľad, môže sa kumulonimbus nasúvať priamo nad vás. Ide práve o spomínanú nákovu. Môže sa sprvu tváriť úplne nevine. Ako napríklad nenápadný, svetlý mrak, ktorý môže, ale nemusí prechádzať do tmavších odtieňov.
- Už nasúvajúca "nákova" kumulonimbu môže vyprodukovať blesk. Ak sa domnievate, že blesk nemôže udrieť niekoľko kilometrov pred búrkou, potom verte, že vaša domnienka nemusí byť správna.
- Začal z ničoho nič padať dážď? Padajú veľké kvapky? Potom to môže byť práve vďaka mrakom, ktoré sa vytvárajú priamo nad vašou hlavou!
- A perlička na záver. Všimli ste si, ako dravci krúžia vo väčších výškach a prakticky vôbec nepohybujú krídlami? Využívajú onen stúpavý prúd, ktorý im pomáha bez veľkej námahy sa držať vo vzduchu. Občas môžeme vidieť, že nad miestom ich nehybného krúženia vznikne mrak...
Jeden z príkladov "nenápadného" mraku altokumulus castelanus - je častým predchodcom búrkovej oblačnosti.
Predpovedanie bóry a fénu
- Predpoveď bóry a fénu môže potrápiť nejedného meteorológa. Zradné počasie často prichádza nečakane a v horských oblastiach toto tvrdenie platí obzvlášť.
- Bóra sa môže bežne vyskytovať v Grécku, Turecku ale najčastejšie v Chorvátskych horách.
- V našich podmienkach sa s bórou môžeme stretnúť predovšetkým na Slovenských Tatrách.
- Ak sa v tejto oblasti vydávate na turistiku a horská služba zverejní varovanie pred silným vetrom, zvážte svoje schopnosti.
- Predpokladaná výrazná zmena tlaku veľmi často nadväzuje na silný vietor. Nie je to však podmienkou!
- Fénový efekt dokáže posunúť ortuť teplomera o pár stupňov nahor. Na druhej strane dochádza k silným nárazom vetra.
- Jedným z možných ukazovateľov na silný vietor v horských oblastiach je oblak typu altokumulus lenticularis.
- Oteplením po fénovom efekte dochádza k rýchlemu topeniu snehu, preto sa radšej vyhnite miestam, kde hrozí zosuv snehu. Sledujte výstrahy horskej služby.
Prečo sú búrky na horách tak nebezpečné?
A sme na konci. Ako vidno, búrkové a veterné počasie nás všetkých môže potrápiť ako v meste, tak aj na pešej túre. Pri horskej turistike môžu byť všetky menované javy značne extrémne. Okrem zásahu blesku hrozí neočakávané poryvy vetra a občas môže nastať situácia, kedy búrková bunka vyčíňa na druhej strane svahu, pričom nemusíme nič tušiť. To isté platí o vetre, ktorý sa v náveternej strane "pripravuje" na mocný úder. Ideálne podmienky na horskú turistiku nie sú vlastne nikdy. Vždy hrozí zmena počasia, avšak najvážnejšie problémy takmer vždy začínajú podcenením celej situácie.
Záver
O meteorológii sa dá rozprávať celé hodiny, ale už teraz vieme, že nebezpečenstvo nemusí číhať len v Alpách alebo u našich východných susedov. Extrémne horské počasie je celkom bežné aj v Českej kotline!
Počasie je vždy vďačnou témou. Veľakrát je možné počuť značnú kritiku na hlavu profesionálnych meteorológov, ale kritika je často neoprávnená. Sú krajiny, napríklad Rusko, kde sa zvažuje trestný postih kvôli nepresnej predpovedi. Je potrebné zdôrazniť, že proti rozmarom Ruska prírody sme v súčasnosti úplne bezmocní...
- Ondřej Krotil
- Bádateľ a autor knihy kriminalistickej otázniky je rodák z Podkrkonoší. Jeho najväčším koníčkom sú záhady, história, kriminalistika, ale nevyhýba sa ani iným odborom. V súčasnosti pracuje na prípadoch nevyriešených vrážd, podivných samovrážd, únosov alebo i záhadných zmiznutí. Predtým spolupracoval s televíziami TV Prima a Zoznam TV ako autor investigatívnych reportáží v reláciách Jozefa Klímu. Svoje znalosti sa snaží zúročiť predovšetkým na literárnom poli.
Prejsť do magazínu