Kto bol Tom Neale? - Novodobý pustovník

Mladosť Toma Neala

Celým menom Thomas Francis Neale sa narodil na Novom Zélande. Ešte ako mladík Tom nastúpil ku Kráľovskému novozélandskému námorníctvu, kde sa mal stať námorníkom, ale bohužiaľ jeho už vysoký vek to vtedy nedovolil. Tom precestoval vďaka námorníctvu tichomorské ostrovy, ale nebola to úplná sloboda cestovania, akú si Tom predstavoval, a tak sa z námorníctva vykúpil. Potom cestoval ďalších šesť rokov po mnohých ostrovoch, kde aj rôzne pracoval a privyrábal si. Nakoniec sa Tom usadil na Tahiti, kde žil dlhé roky.

Tom sa rozhodol stať pustovníkom

Jedného dňa prišla Thomasovi nová pracovná príležitosť, ktorá ho premiestnila z Tahiti na Cookove ostrovy. Tu sa Tom stal prevádzkovateľom niekoľkých obchodov a po ostrovoch rôzne cestoval a obchodoval. Lenže potom prišiel deň, kedy stretol Tom spisovateľa Roberta Deana Frisbieho a dal sa s ním do reči. Frisbie okrem iného vykreslil Tomovi svoj príbeh o jeho živote na krásnom korálovom atole Suwarrow, ktorý bol opustený, a spisovateľ tu so svojou ženou nejakú dobu žil. Toma jeho rozprávanie natoľko uchvátilo, že bol rozhodnutý atol navštíviť. Prvýkrát sa mu návšteva na Suwarrow podarila v roku 1945 pri obchodnej ceste. Keď atol zbadal, mal Tom jasno. Suwarrow ho úplne pohltil a bol rozhodnutý, že tu musí žiť.

Nový život na Suwarrow

V roku 1952 sa Tomovi naskytla príležitosť dopraviť sa loďou na ostrovček Anchorage, kde ho vysadili aj so všetkým vybavením, ktoré bol Tom schopný so sebou vziať.Ostrov bol neobývaný a ostali tu iba schátralé budovy a zničený čln po bývalej stráži, ktorá ostrovček strážila ešte v druhej svetovej vojne. Budovy už boli v zlom neudržiavanom stave, takže Toma čakalo veľa práce, aby budovy dal dohromady a mohol v nich prebývať. Tomovi tiež na Anchorage zostali po stráži ošípané a sliepky. Bohužiaľ ošípané devastovali úrodu, ktorú dával Tom do poriadku, a tak jedno po druhom musel uloviť a zabiť. Tomovi sa podarilo opraviť mimo budovy aj zničený čln a odchytiť sliepky, ktoré mu neskôr znášali vajcia, čo pre neho bol ďalší zdroj potravy. Inak sa na ostrove živil ulovenými rybami, krabmi a tým, čo mu príroda ostrova ponúkala. Nakoniec, keď dal dohromady pustú záhradu, ktorá bola súčasťou príbytkov, dokázal si pestovať nejaké ovocie aj sám.

Tom mal za svoj prvý pobyt na ostrove niekoľko nečakaných návštev. Úplne prvýkrát to boli britskí jachtári, ktorí s Tomom na Anchorage strávili niekoľko nocí a pri svojom pobyte Tomovi vnukli myšlienku, aby opravil mólo, ktoré bolo na ostrovčeku postavené počas 2. svetovej vojny, ale bohužiaľ bolo zničené hurikánom, ktorý sa cez Anchorage prehnal. Tom sa po odchode svojich návštevníkov pustil do práce a mólo naozaj po pol roku ťažkej driny zreštauroval. Lenže ako by móle osud neprial, hneď po dokončení Tomovej práce opravené mólo zničila veľká búrka, ktorá sa opäť cez Anchorage prehnala.

O niekoľko rokov neskôr si Tom privodil vážne zranenie chrbta, keď zo svojho člna zhadzoval kotvu. Nebol schopný sa skoro hýbať, čo bol na pustom atole problém. Tom sa zvládol iba doplaziť do svojho príbytku, kde nehybne ležal niekoľko dní. Šťastie sa na neho ale usmialo, pretože sa do vôd atole vydali jachtári, ktorí mu zrejme zachránili život. Dvaja muži našli Toma v bolestiach a starali sa o neho niekoľko dní, než Toma vytiahla loď a dopravili ho na ostrov Rarotonga, kde mohol konečne využiť lekárskej starostlivosti. Na ostrov sa vtedy Tom chcel po svojom zotavení vrátiť, lenže narazil na problém. Úrady mu už pre ďalší návrat nedali povolenie, pretože nechceli niesť zodpovednosť za Tomove zdravie.

Nešťastný Tom

Tomovi neostávalo nič iné, než sa vrátiť späť k životu v civilizácii. V roku 1956 sa Tom oženil so Sarah Haua a mal s ňou dve deti, chlapca a dcéru. Lenže Tom nebol pre rodinný život stvorený. Myšlienky ho stále tiahli na Suwarrow a život pustovníka v raji mu chýbal. Nebol s takým životom spokojný. Takže keď sa mu v roku 1960 naskytla druhá šanca dostať sa na atol, neváhal ani na sekundu.

Svoj druhý pobyt si Tom užíval oveľa viac. Začal jednotlivé ostrovčeky lepšie preskúmavať a za prácou už sa toľko nehnal, proste si pokojne a v pokoji objavoval jeden ostrovček za druhým. Počas tohto pobytu ho čakalo aj niekoľko návštev. Navštívil ho napríklad priateľ z ostrova Rarotonga, pretože panovali zvesti o tom, že Tom na Suwarrow zomrel.Jedna z ďalších návštev ale bola dlhšia ako tie obvyklé. Jednalo sa o rodinu, ktorá na Suwarrow opäť zakotvila so svojou jachtou, lenže pri búrke, ktorá sa atolom prehnala, sa pretrhlo kotviace lano a ich jachta bola zničená o útesy. Niekoľko mesiacov rodina žila po boku Toma, až do doby, kedy sa Tomovi podarilo zrkadlovým signálom privolať prechádzajúcu loď, ktorá rodinu vytiahla. Tomove pokojné bytie na ostrove ale začali narúšať lovci perál, ktorí sa na ostrove začali hojne vyskytovať, a tak Tom spoločne s jeho myšlienkou, ktorá ho už dlho sprevádzala (bál sa, že na ostrove zomrie sám), Suwarrow opäť opustil. V tomto období strávil Tom na atole tri a pol roka. Keď sa vrátil späť na Rarotonga, spísal životopisnú knihu o svojom živote na Suwarrow s názvom An Island to Oneself.

Ak vám z príbehu vyplíva, že Tom svoj samotársky život na vysnívanom Suwarrow vzdal, mýlite sa! Tom sa na Suwarrow vrátil ešte po tretej, a to v roku 1966. Medzitým atol obývalo niekoľko ďalších osôb, ktorí hľadali život v raji. Tentoraz Tom zostane najdlhšie za svoj život, a to dlhých 11 rokov. Lenže aj krásny život v krásnej lagúne musí skončiť, pretože Toma postihne veľmi vážna choroba, kvôli ktorej musí opäť ostrov opustiť a tentoraz už nadobro. Toma vo veľkých bolestiach z ostrova odvážajú opäť jachtári, späť na Rarotonga, kde mu v nemocnici diagnostikujú rakovinu žalúdka. Tom na zákernú chorobu zomiera vo svojich 75 rokoch. Ak sa niekedy atol rozhodnete navštíviť, potom tu nájdete pomník, ktorý bol postavený na počesť Toma Neala, pustovníka zo Suwarrow.

Záverom

Aj tie najkrajšie príbehy musia mať svoj koniec. Je obdivuhodné, koľko času Tom strávil sám, sebestačný v pustej prírode atole Suwarrow. Žil tam svoj sen a myslím, že zomrel spokojný, pretože si splnil to, po čom vždy túžil. Nebál sa, bol odhodlaný a vďaka tomu mohol prežívať sám v raji, kde nikto nežil. Možno sa to na prvý pohľad môže zdať ako idylický spôsob života, ale v skutočnosti za tou všetkou krásou stojí veľa ťažkej driny a veľa odriekania. Človek, ktorý sa rozhodne stať sa pustovníkom, musí byť skvele odolný po svojej psychickej stránke, pretože taký život môže pripraviť veľa neľahkých skúšok, ktoré je potrebné zvládnuť. Myslím, že pamätný pomník, ktorý bol Tomovi postavený na ostrovčeku Anchorage, je naozaj zaslúžený, pretože jeho príbeh má silu a je plný odhodlania.