Keď sa vydávate na outdoorové výlety, cestujete sami alebo s niekým? Obe tieto varianty majú svoje pre a proti, najmä vtedy, keď takéto výlety trvajú tri dni a viac. Zatiaľ čo pri pochode vo dvojici vás môže prepadnúť ponorková choroba, samota a pocit osamotenia je ešte ťažší.
Väčšina začínajúcich trampov a turistov sa pritom bojí hlavne fyzickej stránky. Toho, že náročný výlet nebude zvládať ich telo. Lenže najzásadnejším miestom, v ktorom sa určuje, či svoju naplánovanú trasu dokončíte alebo to vzdáte, je vaša hlava. Zmena prostredia a situácie, kedy vychádzate zo svojej komfortnej zóny, sú totiž náročné hlavne mentálne.
Skôr alebo neskôr začnete bojovať so stratou motivácie. Prečo to vlastne robím? Nemal/a som radšej tráviť dovolenku doma a o večeroch chodiť do krčmy/kaviarne? Alebo si zaplatiť all-inclusive pri mori a ďalej nič neriešiť? Takto ma štípu komáre, je mi horúco/zima, rozpadajú sa mi ponožky, som unavený/á, minulú noc mi prevlhol spacák a navyše už smrdím sám/sama sebe… Poznáte podobné myšlienkové pochody aj u seba? Ako ich zastaviť už v zárodku a ako v sebe získať vnútornú motiváciu na ďalšie pokračovanie a dokončenie stanovenej misie?
Pripravte sa dopredu
Polovicou úspechu výpravy je podrobná príprava už na začiatku. Nezávisle od dĺžky a náročnosti trasy. Samozrejme, čím je trasa dlhšia a čím väčšou výzvou sú aktuálne (napríklad podnebné) podmienky, tým viac sa budete musieť pripravovať. Kľúčová je hlavne logistika, ktorá spočíva v plánovaní toho, čo si na cestu zbalíte, kde budete cestou zháňať jedlo a vodu, aký ťažký bude váš batoh a kde budete robiť kompromisy v tom, čo si so sebou zobrať a nevziať.
Turisti - začiatočníci by tiež mali vziať do úvahy svoju fyzickú pripravenosť a plán dennej porcie kilometrov v danom teréne prispôsobiť svojim schopnostiam. Rozhodne však za každú cenu nezostávajte vo svojej komfortnej zóne. Postupne posúvajte svoje hranice. Ale zdôrazňujeme – postupne. Prepáliť to hneď na začiatku je jednoznačnou skratkou na neúspech misie.
Voľte schodné výzvy, ktoré sú napríklad o 10 alebo 20 % náročnejšie ako minule. Ak sa vydáte na túru, ktorá je evidentne mimo vašich fyzických schopností, nielenže riskujete, ale zároveň je dosť možné, že prípadný neúspech dosť pošramotí vaše sebavedomie a udusí vo vás túžbu prekonávať hranice.
Pokiaľ sa chystáte niekoľko dní za sebou pochodovať desiatky kilometrov denne, pripravujte sa na takú túru dopredu aj po fyzickej stránke. Choďte behať, posilňujte, cvičte kardio, venujte sa cvikom na posilňovanie rovnováhy, plávajte… pomôže vám to nielen na samotnej túre, ale aj v bežnom živote. Tesne pred výstupom sa vydajte na jednodňovú trasu pokojne aj niekde vo svojom okolí. Vezmite si so sebou záťaž zodpovedajúcu hmotnosti vášho batohu, prípadne radšej ešte o pár kíl ťažšiu.
Pripravte sa aj na negatívne skúsenosti, ktoré vás cestou môžu stretnúť, či už sa jedná o zhoršené počasie, nejaký menší úraz alebo napríklad to, že pri brodení potoka zavrávoráte a namočíte si celý batoh. Takéto situácie vám bez prípravy môžu znechutiť ďalšie pokračovanie výstupu, pokiaľ ich ale dopredu budete brať ako eventualitu, toľko vás psychicky nepoložia.
Prečo chodíme na túry
Spôsob, akým túry plánujeme, to, či sa na cestu vydávame sami alebo s niekým, dĺžka trasy, to, či samotná trasa vedie okolo obývaných sídiel alebo sa im naopak vyhýba… To všetko nejakým spôsobom zrkadlí dôvody, prečo sa do prírody vôbec vydávame.
Možno chcete sebe alebo svojmu okoliu niečo dokázať. Možno utekáte pred sebou samými, pred nefunkčným vzťahom, pred problémami v rodine. Možno chcete sami seba naopak nájsť, prejsť transformáciou, ktorá vám v živote chýbala, niečo v živote zmeniť. Ísť na pokraj svojich schopností a možností, nájsť svoje aktuálne hranice… alebo jednoducho „len“ máte radi prírodu a jej pokoj a ticho a je vám úplne jedno, či tam budete sami alebo s niekým druhým. Radi prírodu fotíte alebo v nej hľadáte nejaké nové súvislosti. Či tak alebo onak, je to v poriadku.
Sú trasy, ktoré nás menia. Či už sa jedná o pochody miestami, na ktorých sa písala história (či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle) alebo o dlhé hrebeňové traily, trvajúce aj niekoľko týždňov, vždy to aspoň trochu zmení naše vnímanie sveta a našu osobnosť. Trúfame si povedať, že v drvivej väčšine prípadov k lepšiemu. Svoj primárny dôvod by ste si však mali radšej definovať dopredu.
Je dôležité, ako sa cítite
Fyzickú odolnosť už máme natrénovanú, ale čo tá psychická? Práve mentálna nepripravenosť je jedným z dôvodov, prečo sa ľudia na dlhých túrach rozhodnú skončiť predčasne. Zaujímavé je, že čím viac dní ste na ceste, tým viac odpadajú ako hlavné dôvody predčasného konca cesty fyzické faktory a nahrádzajú ich práve tie psychické. Inými slovami, na prvých 10 percentách trasy skončíte najskôr preto, že ste neodhadli svoje fyzické možnosti. Ale na posledných 50 percentách môže za neúspech už vo väčšine prípadov hlava.
Z vášho osobného nastavenia potom bude vyplývať aj rozhodnutie, či sa na cestu vydáte sami, alebo vo dvojici (a viac ľuďoch). Dlhé traily obvykle môžu zabrať aj niekoľko týždňov a treba si uvedomiť, čo to obnáša, keď sa rozhodnete stráviť tak dlhý čas (väčšinou) osamote. Je prirodzene rozdiel medzi samotou a osamotením - a to hlavne vo vašom mentálnom nastavení! Je len na vás, ako budete svoju sólo cestu vnímať, ale väčšina z nás sa v takom prípade nevyhne aspoň dočasným pochybnostiam.
A hlavne – na sólo trase budete sami so svojimi myšlienkami. Priemerný človek má denne desiatky tisíc jednotlivých myšlienok. A myšlienky tvoria to, kým sme. Je teda potrebné dopredu pracovať na tom, aby tieto myšlienky boli pozitívne. Aspoň väčšina z nich. Negatívne myšlienky nielenže nie sú dobré pre naše mentálne aj fyzické zdravie, ale taktiež môžu v určitých prípadoch znížiť úroveň motivácie až na nulu. A to niekde uprostred stokilometrovej trasy rozhodne nechcete.
Rozhodne si ale priebežne nepočítajte, koľko toho ešte máte pred sebou. Rozdeľte si svoju túru na krátke úseky a venujte sa čiastkovým cieľom. Vďaka tomu znova nebudete demotivovaní, keď tempo pochodu nebude podľa vašich predstáv. Pokiaľ si radi robíte štatistiky, potom priemernú hodinovú rýchlosť radšej počítajte až po návrate domov. Zároveň si ale trasu aspoň rámcovo naplánujte. Povedzte si, kde chcete byť za týždeň a koľko kilometrov by ste zhruba chceli ujsť ráno a koľko popoludní. Väčšina z nás má ráno efektívnejšie, čo znamená, že do obeda pokojne môžeme ujsť dve tretiny kilometrov z celého dňa a po obede už len zostávajúcu tretinu.
Vnútorná a vonkajšia podpora
O dôvodoch cestovania (či už sólo, alebo vo viacerých ľuďoch) sme už hovorili a mať ich stanovené je určite fajn. Avšak aj napriek tomu sa vám môže stať, že cestou skrátka strácate motiváciu. Z toho dôvodu je vhodné mať niekoho, kto bude fungovať ako vonkajšia podpora. Samozrejme to neznamená, že takému človeku budete volať čo dva kilometre a „vyplakávať“, ako ste na tom chudáci zle!
Z človeka-podpory sa razom môže stať človek s vypnutým telefónom. A podobné šírenie negativizmu môže tiež negatívne ovplyvňovať vaše vzťahy, najmä ak je vašou podporou niekto blízky, ako napríklad partner/ka. Domov večer napíšte SMS, že ste v poriadku, to sa vždy cení. Ale nebuďte s vonkajším svetom v neustálom spojení. Na to nemusíte byť v lese, stačí sedieť vo svojej obľúbenej kaviarni.
Svojej vonkajšej podpore volajte, keď vám bude skutočne úvaj. Keď budete na pokraji zrútenia alebo si budete zúfať, že už jednoducho neujdete ani krok. Nie kvôli fyzickému vypätiu, ale opäť kvôli hlave. Pokiaľ máte s človekom na druhom konci drôtu dobrý vzťah, potom situáciu pochopí a pomôže vám. Pretože empaticky môže rozpoznať vážnu situáciu od obyčajného sťažovania sa.
S tým okrajovo súvisí ešte jedna vec. Väčšina moderných smartfónov má batériu, ktorá príliš dlho nevydrží. Respektíve pri bežnom používaní ju musíte nabíjať každý večer. Lenže v prírode nie je kde. V tejto chvíli máte dve možnosti. Buď máte telefón v batohu vypnutý a nachystaný len na núdzové situácie, alebo si zaobstaráte záložný tlačidlový telefón, pri ktorom vám batéria vydrží pokojne aj štrnásť dní v kuse.
Pokiaľ máte človeka, ktorému môžete v slabšej chvíľke zavolať, máte šťastie. Lenže takého človeka mať nakrásne môžete a aj tak vám to nemusí byť nič platné. Hovoríme o prípadoch, keď na vašej trase skrátka nenarazíte na signál. V takýchto situáciách ste skrátka odkázaní na svoju vnútornú motiváciu. Práve tu je tak dôležité mať jasne definovaný dôvod, prečo ste sa na cestu vôbec vydali.
Zhrnutie
Na akúkoľvek cestu, a o sólo výpravách to platí dvojnásobne, sa vydávajte dobre naladení. Majte definované dôvody, prečo vôbec vychádzate mimo svoju komfortnú zónu, a majte aj plán toho, čo budete jesť, čo si daný deň oblečiete a čo budete robiť, keď sa stane nejaká nečakaná situácia. To všetko sú veci, ktoré sú vo vás schopné udržať vnútornú motiváciu.
Potom majte niekoho, kto je vám v prípade potreby schopný dodať motiváciu vonkajšiu. Túru si zároveň naplánujte tak, aby zodpovedala vašim schopnostiam. Majte cieľ, ale neberte samotnú túru ako honbu za týmto cieľom. Pamätajte, že aj cesta môže byť cieľ a že vaším primárnym cieľom by malo byť si túto cestu užiť. Nemali by ste byť po celý čas v hlave motivovaní cieľom dokončiť trasu za každú cenu.
Svoje túry si rozdeľte na kratšie úseky a týmto delením sa rámcovo riaďte. Vaše ciele by mali byť dosiahnuteľné, ale zároveň by mali byť motivačné a mali by ste nimi aspoň o pár percent prekonať svoje predchádzajúce úspechy. Majte tiež jasne definovaný dôvod, prečo sa na cestu vydávate. A napokon – ak v priebehu cesty nárazovo stratíte motiváciu, prinúťte sa vstať a na cestu vyrazte aj tak. Možno len máte zlý deň a zajtra veci uvidíte úplne inak. Akonáhle sa vyjasní, mohli by ste svojho rozhodnutia skončiť svoj výlet predčasne ľutovať.
- Pavel Kreuziger
- Pavel sa k nášmu tímu dostal vďaka dlhoročnému písaniu o čomkoľvek. Témy ako outdoor a survival ho ale baví viac ako doterajšie zameranie. Prírodu miluje už od detských táborov, od ktorých plynulo prešiel k puťákom a trampským výstupom. Po rokoch následného sedenia pri počítači usúdil, že v teple kancelárie sa z neho chlap nestane, a začal sa vracať ku koreňom. A tiež má rád psy.
Prejsť do magazínu