Podľa štatistík zahynie ročne na následky snehových lavín až niekoľko stoviek osôb. Najväčšie riziko všeobecne hrozí lyžiarom, skialpinistom a horolezcom, ktorí sa pochopiteľne nachádzajú hneď pri zdroji. Pripravili sme si pre vás preto prehľad najdôležitejších informácií, ktoré je dobré vedieť predtým, než vyrazíte do hôr. Ako je to u nás s lavínovým nebezpečenstvom? Čo si pribaliť, keď idete do rizikovej oblasti? A aké najčastejšie mýty okolo lavín panujú? Čítajte ďalej...
Čo je lavína?
Lavína je rýchly a náhly zosuv veľkého množstva snehu po svahu, ktorý má potenciál zasypať, zraniť alebo zabiť človeka. Najčastejšie sa jedná o posun snehu po dráhe v dĺžke cca 100 metrov, ale aj tu platí, že lavíny môžu mať rôzny dosah a rozdielnu silu.
Čo majú ale lavíny napospol rovnaké je ich postup krajinou. Pohyb lavíny delíme na tri časti, jedná sa o: odlučnú zónu, lavínovú dráhu a akumulačnú zónu.
- Začíname samozrejme úplne na vŕšku, kde sa lavína oddeľuje a kde sa dáva mäsa snehu do pohybu. Tejto oblasti sa hovorí odlučná zóna alebo tiež pásmo odtrhu.
- Uvoľnený sneh a ľad si postupne razia svoju cestu do údolia a zdolávajú pri tom rádovo niekoľko desiatok až stoviek metrov. Túto časť cesty lavíny nazývame lavínovou dráhou či transportným pásmom.
- Nakoniec tu máme miesto, kde lavína zakončí svoju cestu, jedná sa o tzv. akumulačnú zónu (pásmo nánosu). Tu sú dopady lavíny najviditeľnejšie.
Lavíny delíme podľa spôsobu vzniku na lavíny z voľného snehu, kedy sa zo svahu uvoľňuje len menšie množstvo snehu, a doskové lavíny, kde dochádza k uvoľneniu celej snehovej dosky. Existuje ale množstvo ďalších delení, napríklad podľa veľkosti.
V Českej republike sa výskyt lavín týka našich najvyšších pohorí, teda Krkonôš, Jeseníkov a Králického Snežníka. Ojedinele sa ale vyskytujú aj inde.
Ako vzniká lavína?
K vzniku lavín prispieva veľké množstvo činiteľov. Medzi tie najväčšie patria:
- vietor - prenáša snehové častice a ukladá ich na iné miesta,
- zrážky - čím viac snehu, tým väčšie je pochopiteľne nebezpečenstvo,
- teplota vzduchu - extrémne teploty a teplotné výkyvy zvyšujú riziko lavíny,
- slnečné žiarenie - zvýšená teplota môže narušiť súdržnosť snehových vrstiev,
- vlhkosť vzduchu - pri súčasnom pôsobení vetra sa môžu tvoriť doskové lavíny.
Situácia so zvýšeným rizikom lavíny
Najčastejšie sa pri vzniku lavín stretávame s 5 podmienkami, ktoré vzniku lavíny nahrávajú. Jedná sa o zvýšené zrážky a s tým súvisiacu veľkú masu nového snehu, veľké množstvo naviateho snehu, nesúrodú vrstvu starého a nového snehu, mokrý sneh a kĺzavý sneh, kedy snehová pokrývka kĺže po hladkom povrchu. Vo všetkých 5 prípadoch hrozí zvýšené riziko vzniku lavín.
Lavínové nebezpečenstvo a jeho stupne
V Českej republike sa výskyt lavín týka našich najvyšších pohorí, teda Krkonôš, Jeseníkov a Králického Snežníka. Ojedinele sa ale vyskytli aj v Beskydoch alebo v Krušných horách. Najčastejšie sa môžete stretnúť s miernym (2) a značným (3) stupňom lavínového nebezpečenstva. Nech už vyrazíte kamkoľvek, je dobré mať na pamäti stupnicu lavínového nebezpečenstva a informovať sa o aktuálnej situácii na horách.
Stupeň 1
Prvý stupeň predstavuje nízke nebezpečenstvo. Snehová pokrývka je v tomto stupni stabilná a dobre spevnená. Lavíny tu obvykle nevznikajú, výnimkou je extrémne strmý terén a vysoké zaťaženie.
Stupeň 2
Druhý stupeň charakterizuje mierne nebezpečenstvo. Strmé svahy sú obvykle stredne stabilné. Rovnako ako pri prvom stupni, aj tu je možný vznik lavín iba na strmých svahoch a pri veľkom dodatočnom zaťažení.
Stupeň 3
Stupeň 3 sa nesie v znamení značného rizika vzniku lavíny. Strmé svahy sú stredne až slabo spevnené, čo so sebou prináša vyššie riziko. Hrozí zosuv stredne veľkých lavín. Na strmých svahoch stačí malé dodatočné zaťaženie, aby sa dala mäsa snehu a ľadu do pohybu.
Stupeň 4
Štvrtý stupeň ohlasuje vysoké riziko, kedy je na strmých svahoch snehová pokrývka slabo spevnená. Na týchto svahoch hrozia lavíny už pri malom dodatočnom zaťažení. Dochádza k samovoľným zosuvom stredných a veľkých lavín.
Stupeň 5
Piaty stupeň sa nesie v duchu veľmi vysokého rizika vzniku lavín. Snehová pokrývka je všeobecne slabo spevnená a je vysoko nestabilná. Veľké aj veľmi veľké lavíny sa samovoľne zosúvajú.
Pokiaľ sa chystáte do rizikovej oblasti, majte pri sebe vždy lavínové vybavenie.
Čo robiť v prípade, že sa dá masa snehu do pohybu?
Niekedy sa to ale aj napriek všetkej snahe a opatrnosti skrátka prihodí. Pokiaľ sa práve stanete súčasťou lavíny, je dobré mať na pamäti niekoľko odporúčaní, vďaka ktorým budete mať lepšiu šancu z celej šlamastiky vyviaznuť so zdravou kožou.
- Sneh sa dal do pohybu, čo teraz? Pokúste sa zachovať chladnú hlavu a za žiadnu cenu neuvoľňujte viazanie lyži či snowboardu. Cieľom k úspechu je lavíne prejsť.
- Som súčasťou lavíny, čo mám robiť? Pokúste sa dostať z hlavného prúdu lavíny na jej okraj. Pokiaľ ste sa dostali na okraj, môžete uvoľniť viazanie a utekať z miesta nehody. Zahoďte všetko, čo nie je nevyhnutné.
- Nie je úniku! Pokiaľ sa z prúdu nedokážete dostať, chráňte si rukami hlavu a stočte sa do klbka. Pred zastavením lavíny sa poriadne nadýchnite, vzduch bude nedostatkový tovar.
Po zastavení lavíny máte v prvých 18 minútach najlepšiu šancu na záchranu. Môžete skúsiť vytvoriť okolo úst malú dutinku a odpľuť si, aby ste sa zorientovali. Pokiaľ vám pľuvanec pristane na tvári, skúste prehrabať ruku snehom smerom nahor. Odborníci však radia zachovať si čo najviac síl a zbytočne sa nevyčerpávať kopaním. Pomoc už je pravdepodobne na ceste.
Videli ste, ako lavína zavalila človeka. Čo teraz?
Najdôležitejšie je samozrejme nepanikáriť. To sa ale ľahšie povie, ako urobí. Skúste si aspoň vybaviť základnú poučku, ktorá znie: najskôr zavolajte pomoc, až potom sa vydajte k zavalenému človeku. Aplikácia záchranka vám v takom prípade môže ušetriť veľa práce s popisom polohy záchranárom. Môžete využiť aj pohotovostné číslo horskej služby + 420 1210.
Záchranári či horská služba s vami pravdepodobne budú na telefóne celú dobu. Riaďte sa ich inštrukciami. Pokiaľ máte so sebou špeciálne vybavenie, ako je napríklad lavínová sonda, môžete ho využiť na hľadanie. V prípade, že pod lavínou pochovaného človeka nájdete skôr, ako na miesto dorazia záchranári, pokúste sa o prekopanie tunela k jeho tvári, aby ste mu zaistili dostatočný prísun kyslíka.
Čo si pribaliť pre prípad lavíny?
Lavínovú lopatu, lavínovú sondu, airbagový batoh a lokátor.
Lavínová lopata
Ručné vyhrabávanie človeka uväzneného pod lavínou je fyzicky náročné. Po krátkej chvíli hrabania vám začnú omŕzať prsty a boj s väčšou masou snehu je potom oveľa zložitejší. Vďaka lopate sa k zavalenému dostanete rýchlejšie a efektívnejšie.
Trojdielna rozkladacia lopata Mil-Tec® s puzdrom
€ 23,2 | Nie je na sklade
Lavínová sonda
Šikovná pomôcka, ktorá vám pomôže s lokalizáciou. Sonda by mala byť z ľahkého materiálu, najčastejšie sa jedná o hliník alebo karbón. Pri výbere sa zamerajte aj na dĺžku sondy, ktorá by mala presiahnuť 2 metre.
Airbagový batoh
Airbagové batohy sú dôležité v prípade, že sa sami ocitnete v zajatí lavíny. V prípade krízy stačí zatiahnuť za lanko. Airbag sa nafúkne okolo vašej hlavy a chrbta, takže vás chráni pred nárazmi a poskytuje vám dodatočný priestor v prípade zavalenia. Niektoré typy airbagových batohov vystreľujú núdzové balóniky, vďaka ktorým vás záchranári rýchlejšie nájdu.
Lokátor
Jednoducho zaznamenáva vašu polohu a vysiela signál, vďaka ktorému vás záchranári rýchlejšie nájdu.
Najčastejšie lavínové mýty
Na záver sme si pre vás pripravili niekoľko mýtov, ktoré medzi lyžiarmi, skialpinistami a horolezcami kolujú dodnes.
Les ma pred lavínou ochráni.
Neochráni. Všade tam, kde prejete vy, prejde aj lavína.
Tu už niekto prešiel, takže je to bezpečné.
Bohužiaľ sa na to nemožno spoliehať. Možno ste to práve vy, kto svahu zasadil poslednú kvapku.
Je tu množstvo skál a kameňov, vďaka tomu je svah stabilný.
Skaly narúšajú stabilitu snehu a jej súdržnosť. Sneh sa v ich blízkosti rýchlejšie topí.
Dnes je pekne, lavíny padajú len za zlého počasia.
Tento mýtus snáď ani nemôže byť ďalej od pravdy. Modrá obloha nie je zárukou bezpečia.
Je málo snehu, nič nehrozí.
Menšie množstvo snehu je predzvesťou tenkej nestabilnej pokrývky. Nestabilita je predpokladom pre vznik lavíny.
Lavíny predsa padajú samy od seba.
Z 90 % sú lavíny spôsobené lyžiarmi, snowboardistami, horolezcami a skialpinistami. Skrátka ľudským faktorom.
Dnes je veľký mráz, v tom lavíny nepadajú.
Pri dlhodobých nízkych teplotách sa snehové vrstvy nespájajú, čo vedie k zvýšeniu rizika lavíny.
Pod doskou mi to pekne škrípe, takže sa sneh stabilizuje.
Vôbec nie. Tieto zvuky vás dôrazne varujú pred nestabilitou a vysokým rizikom uvoľnenia masy snehu.
Prejsť do magazínu