Grécko je dnes oficiálne známe ako "Prvá Helénska republika" (v jazyku gréckom to je "Α'Ελληνική Δημοκρατία") a ide o výraz, čo označuje dočasný grécky štát, ktorý vznikol počas gréckej vojny za nezávislosť a to konkrétne proti Osmanskej ríši. Ide o výraz a termín výhradne historiografický, čo zhŕňa ústavnú a demokratickú povahu revolučného režimu pred zriadením nezávislého Kráľovstva Grécka a ktorý následne spojí túto súčasť gréckej histórie s neskoršou Druhou a Treťou republikou.
Rad z klasických tradičných európskych tradícií sa dá vystopovať až do tejto republiky a tento starobylý štát na juhu Európy vždy hral lokálne dôležitú úlohu v regióne. Grécka kultúra tiež ako je známe silno ovplyvnila Rímske impérium. Dlho po úmoru Rímskej ríše väčšina Grécka spadala pod štátnu správu ríše Byzantskej (konkrétne to tu bolo medzi ôsmym a štrnástym storočím). Potom je vystriedali v kontrole (prirodzene nie práve dobrovoľne) ešte Srbi a po nich zase Otomani. Turci si neskôr udržali kontrolu v regióne a to až do Helénskej vojny za nezávislosť medzi rokmi 1821-1832. To bolo dlhé rozvláčne ťahanie zdanlivo bez konca, ktoré bolo nakoniec zdarne vyriešené až po intervencii Ruska, Spojených Britských ostrovov a Francúzska. Prvá Helénska republika teda bola oficiálne uznaná k roku 1830.
Ani koncom 19. storočia ale nešlo práve o pokojné vody - aj v tejto dobe sa tu totiž objavuje v hojnej miere množstvo nepokojov a povstaní zo strany civilného obyvateľstva. V tejto dobe totiž Grécko vyhlásilo vojnu Otomanskej ríši, inak by totiž nemohlo skutočne oslobodiť svojich grécky hovoriacich krajanov v iných provinciách stále pod ich kontrolou. Ide o známu Grécko-Tureckou vojnu z roku 1897, ktorá sa skončila porážkou. Grécko potom ešte bojovalo s Triple Entente (hist. Trojdohoda Ruska, Francúzska a Veľkej Británie z roku 1907 počas prvej svetovej vojny a neskôr sa pokúsilo o získanie a vybojovanie kontroly nad časťami Malej Ázie z područia zvyškov Tureckého impéria, ktoré zostalo po Grécko-Tureckej vojne medzi rokmi 1919-1922. Aj táto snaha skončila pre Grécko porážkou. Ide o periódu, ktorá je známa ako "Grécka genocída". A nie je tomu náhodou, pretože je to historické obdobie, kedy bolo doslova stotisíc Gréckych obyvateľov Malej Ázie povraždených. Nasledoval v týchto miestach masívny exodus zvyšku Gréckeho obyvateľstva z Malej Ázie, čím bol jednoznačne vyriešený dlhodobý problém, komu pripadne kontrola nad týmito regiónmi.
Aj keď bolo technicky brané Grécko v období druhej svetovej vojny diktatúra, napriek tomu tento štát zostal na dobrých politických vzťahoch zo strany Anglicka, ba čo viac, vzdorovala aj pokusom vojsk Osi dobyť jeho území (išlo o Grécko-Talianskou vojnu medzi rokmi 1940-1941 a tá skončila tak, že sily Prvej Helénskej republiky zahnali Talianov do Albánska). Aj keď ich území bolo nakoniec predsa len neskôr okupované Nacistami, aj tu zostalo aktívne partizánske hnutie (známe ako "Grécky národný odboj") v oblasti celého Stredozemného mora po zvyšok celého celosvetového vojnového konfliktu a snažil sa viesť nekonvenčnú vojnu s Nacistami, kde to len išlo, čo sa im darilo do tej miery, že si získali reputáciu ako jedno z najlepších hnutí odporu vo vojne. To ale prirodzene neplatilo len pre grécke sily priamo v štáte, ale aj pre tých, ktorí bojovali v exile po strane Spojeneckých armád. Toto ťahanie (a niektoré ďalšie faktory okolo) sa potom finálne podpísali na skupine s názvom "Sacred Band" (po grécky: "Ιερός Λόχος") alebo tiež "Sacred Squadron" ("Svätá", resp. "Požehnaná Skupina / Oddiel"). A išlo o špeciálne jednotky trénované v duchu Britských špeciálnych síl (British Special Air Service), vďaka čomu vznikol aj akýsi prekurzor modernej jednotky Greek Army Special Forces (špeciálnych gréckych jednotiek).
Ani po vojne ale nemalo Grécko pokoj. Bolo zmietané civilnou vojnou medzi komunistami a anti-komunistami a to po tridsať rokov. Prevrat v roku 1967 zabezpečil, že sa do vlády dostala vojenská junta ("Režim plukovníkov") ktorá zostala pri moci až do roku 1974. Keď potom konečne tento pomerne krehký režim skolaboval, tak Grékmi kontrolovaný Cyprus bol napadnutý Tureckými silami. To bol krok, ktorý finálne podporil a založil masívny Turecký sektor v tejto oblasti (tj. severnú časť ostrova). Dnes tomu Turci hovoria "Turecká republika severného Cypru" a logicky ju Gréci neuznávajú. Označiť teda v týchto súvislostiach vzťahy medzi Grékmi a Turkami len za napäté je potom hrubým podhodnotením stavu.
Čo sa týka časov modernejších, tak Grécko je dnes už členom ako NATO, tak aj Európskej únie. Ozbrojené sily Prvej Helénskej republiky potom pozostávajú z Prvej Helénskej republikovej konvenčnej armády, námorníctva aj letectva. Každý z nich si pritom zachováva nemalý a komplexný arzenál konvenčných aj nekonvenčných ľudských síl aj vojenského materiálu.
Prvá Helénska republika bola z pohľadu jej maskovacích vzorov a kamufláží zďaleka najviac ovplyvnená maskovacími vzory iných štátov. Najmä v tejto veci stoja za zmienku Francúzsko, Portugalsko a Spojené štáty. Napriek tomu ale, väčšina miestnych kamufláží je úplne jednoznačne opečiatkovaná nespochybniteľným lokálnym koloritom a štýlom o sebe vlastným. Počas rokov ale grécke maskovacie vzory určite najviac ovplyvnilo Francúzsko a jej "tenue leopard" / Leopardia koža rokov 1950. a potom portugalský maskovacie vzor M1963 ("vertikálny plaz"). Ako išiel čas, v posledných rokoch sa miestne elitné jednotky gréckej armády a námorníctva rozhodli adoptovať niektoré z moderných variácií na digitálne kamufláže z USA.
Aké počas rokov Grécko používalo maskovacie vzory?
Vôbec prvý grécky maskovacie vzor produkovaný lokálne bola kópia legendárnej a známej francúzskej "leopardej kože": "tenue leopard" či tiež "lizard" alebo "jašterica". To bolo maskovaní predstavené asi tak vprostred rokov 1970. aj tento dizajn sa zdá byť, že používa pôvodnú francúzsku "laté" farbu + kresbu aj ďalšie odtiene zhodné s originálom. Bola to vec tlačená na ťažkej bavlnenej látke.
Ako už to tak v podobných situáciách býva, aj tu sa nakoniec objavila varianta na originálne francúzske maskovacie vzory. Tá konkrétne tú zahŕňala variáciu na pôvodnú francúzsku kresbu a to v podobe ešte viac tvary rušiaci prvok v celkovom vzore. Aj tu sa ukázalo niekoľko farebných variácií, ktoré variovaly od veľmi sýto krémovej až po jasne olivovou na pozadí. Všetky variácie využívajú rovnakých pletív / podkladov a jedna unikátna záležitosť je akési "rozbodování" nemalých častí z celého podkladu a tiež aj tu veľmi dištinktívny a unikátny tvar aj farba niektorých maskovacích pruhov + ich presah a prepletenie. V dizajne sú viditeľné aj presahujúce sa ťahy tmavo hnedej a temne olivovej. Tým vniká veľmi unikátny dizajn. Všetky typy sa razili na kepra strednej váhy mimochodom. Tento maskovacie vzor, rovnako ako jeho neskoršie prijaté pod-varianty, sú všeobecne vnímané ako symbol a uniforma najčastejšie asociované s "Prvou Helénskou armádou". Nájdete ju totiž ako na bežnej armáde, tak aj u letectva a námorníkov. A nosili ju viackrát počas rokov, takže o to väčší dojem stihlo maskovanie urobiť. Aj keď sa na celú túto triedu maskovacích vzorov verejnosť aj zberatelia často odkazujú proste len ako na "Helénskou jašteričku", faktom je, že existovali ešte aj jej početné podvarianty a to dobre zdokumentované.
Druhá séria / variant na "jašteričiu" kamufláž bola prijatá v čase rozpínajúcom sa presne medzi neskorými rokmi 1980 a včasnými 1990. Táto variácia je už vytlačená na tenkej a ľahkej rip-stopovej bavlne a faktom je aj to, že tento typ a jeho dizajn už nie je miestne tak rozkúskovaný na jednotlivé body ako typ mladší, prvý. Tak či onak, aj táto druhá verzia maskovacieho vzora sa objavila v rovnakej variácii strán jeho farebného podania. To ale paradoxne nebolo zámerom, ale skôr v dôsledku toho, že sa tieto masívne zákazky celkom logicky nespracovávali všetky v jednom závode.
Ako vyslovená maskovacia zaujímavosť a drobnosť potom pôsobí nasledujúci maskovacie vzor, je zrejmé, že aj ten bol ovplyvnený portugalským typom "vertikálnej jašterice". Ten sa objavil v Portugalsku v rokoch 1960. A najmenej dva grécke maskovacie vzory rovnakého vertikálneho dizajnu pochádzajú z rokov 1970. (stredných aj neskorých). Jednoznačne najčastejšie videná je ale verzia od "32. Mariňáckého Regimentu" (dnes 32. Námorná brigáda - "Ταξιαρχία Πεζοναυτών"). Ide o typ s hustými vertikálnymi prúžkami farby modro-čiernej a dva odtiene zelenkavo olivovej + krémové pozadie. Tomuto typu sa prezýva v niektorých zberateľských kruhoch "Grécke chaluhy" kvôli zrejmé podobnosti s touto morskou formou života. Čo sa týka nasadenia, tak s týmto typom sa dá stretnúť cca do rokov 1980.
Ďalším vertikálnym dizajnom bol, aj keď už len veľmi nakrátko žijúcim, typ označovaný ako "DYK" (doslova "Grécke špeciálne námorné sily"). Ten obsahuje farebnú schému veľmi podobnú tradičnej "zelenej jašteričej" (prvému typu z "Prvej Helénskej republiky"), má ale viditeľne redšie usporiadanie a veľmi nečakané je aj jeho zjavné vertikálne zarovnanie.
Aké ďalšie maskovacie vzory sa ešte objavili na gréckych silách počas rokov?
Cca do rokov 1990. sa datuje tento maskovacie vzor, aký taktiež nosili členovia DYK ("Grécka námorná špeciálna jednotka"). Ide o typ "Americký les M81".
Ľudia spadajúci pod grécke letecké sily a námorné špeciálne sily zase občas nosili aj tento maskovacie vzor: ide o bývalý Britský typ DPM určený pre tréning aj nasadenie.
Nedávno sa medzi inými jednotkami DYKu (gréckych námorných špeciálnych síl) objavila dokonca aj kópia maskovania "USMC MARPAT Temperate".
Podobne u istých námorných špeciálnych jednotiek (DYK) + leteckých špeciálnych jednotiek (31 MEE) sa ukázali ex-USA prebytkové púštne kamufláže v štandardnej USA púštnej trikolóre.
Asi tak okolo roku 2007 naďalej sa medzi niektorými gréckymi armádnymi špeciálnymi jednotkami zjavili aj niektoré honosiaci sa s "US Army Universal Camouflage Pattern (UCP)". Je zrejmé, že je Grécka armáda nesmierne kozmopolitná.
